Po ulici naširoko kráča bitkár, výkvet miestneho organizovaného zločinu Hubert. Vedľa neho mladý gambler Bobby. Bobby má sedemnásť a s láskou búši automaty. Trojica zlatých citrónov je pre neho zimomravá vízia absolútneho šťastia. Vyvrcholenie si dávno nevie predstaviť inak ako orgazmické skučanie výherného automatu, ktorý mu strieka strieborný prúd cinkajúcich mincí medzi stehná.
Bitkár Hubert mu vysvetľuje, aké je fajn, aspoň raz za život navštíviť Thajsko. Jeho snom je nachvíľu uniknúť pred svetom, ktorý násilným spôsobom pohltil viacero jeho kamarátov, do úplného bezpečia jedného z tamojších kláštorov a pár rokov tam mimo reflektorov polície prečkať krušné obdobie.
"Nemáte cigaretu?" vrúti sa im do cesty bezdomovec.
Hubert nadvihne hrubé plecia, prizná sa, že nefajčí. Bobby zamáva tou svojou pred nosom.
"Posledná."
"Posledná sa fajčí na šibenici..." zašušle bezdomovec.
Bobby nasrato po ňom cigaretu hodí.
"Tak sa zadrhni!"
Idú ďalej.
Bobby počúva o tom, ako je priam chlapskou povinnosťou zotrvať nejaký čas v kláštore a pochopiť širšie spektrum súvislostí, ktoré ponúka naše univerzum. Fakt, že sa dnes ráno Hubert dozvedel, ako mu ide po krku celé krajské riaditeľstvo PZ za údajné podvody, si necháva pre seba.
Do cesty sa im vyrúti ďalší bezdomovec.
"Nemáte pár drobných?"
"Ale pál dopiče, žebrák vyjebaný!" zaženie sa teenager. Hubertovi to vystrelí adrenalín do nosa.
"Ešte raz si otvor hubu na nejakú ľudskú bytosť a vymlátim ti mozog z hlavy... prašivý skurvený pes!" vyštekne na Bobbyho.
"Myslíš si, že ty v dnešnej dobe nemôžeš prísť o strechu nad hlavou? Deje sa to aj vzdelaným a múdrym ľuďom!"
Bobby mlčí.
"Myslíš si, že mu je príjemné tu mrznúť, he?"
Tlačí sa k nemu a už-už to vyzerá, že mu pár vylepí.
Bobby mlčí.
"Ako sa voláš?" otočí sa k bezdomovcovi a vrazí mu do ruky bankovku.
"Ju-Julo..."
"Julo, povedz tomuto rozmaznanému kokotenkovi, čo netuší, aké je to byť bez strechy nad hlavou. Porozprávaj mu, čo sa ti stalo!"
"No po revolúcií som začal brať heroín. Nedokončil som školu a rozhodol som sa žiť takto, sem-tam sa nechám zašiť do lochu..."
"ČO?!"
"Je to sloboda, domov sa nevrátim, nechcem riskovať, že uvidím slzy mojej matky, ale ani do basy nechcem ísť - sú tam cigáni a buzeranti a pedofili... Teraz si takto chodím, tabáčik si kúpim, kam chcem si idem... toto je sloboda, mám to rád..."
"Vráť mi tie peniaze! A zmizni..."
Hubert si berie, čo je jeho. Pohoršene pošúcha hrubý zátylok a otrávene si odpľuje.
"...žebrák vyjebaný," obzerá sa za bezdomovcami, ktorí sa delia o Bobbyho cigaretu.
Pokračujú ďalej a tentokrát Hubert ušetrí mladého gamblera akýchkoľvek ďalších prednášok zo života. Potichu nastúpia do električky.
M.S.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára