streda, 25. februára 2015

HRUBÁ SILA SOLIDARITY

    Po ulici naširoko kráča bitkár, výkvet miestneho organizovaného zločinu Hubert. Vedľa neho mladý gambler Bobby. Bobby má sedemnásť a s láskou búši automaty. Trojica zlatých citrónov je pre neho zimomravá vízia absolútneho šťastia. Vyvrcholenie si dávno nevie predstaviť inak ako orgazmické skučanie výherného automatu, ktorý mu strieka strieborný prúd cinkajúcich mincí medzi stehná.

Bitkár Hubert mu vysvetľuje, aké je fajn, aspoň raz za život navštíviť Thajsko. Jeho snom je nachvíľu uniknúť pred svetom, ktorý násilným spôsobom pohltil viacero jeho kamarátov, do úplného bezpečia jedného z tamojších kláštorov a pár rokov tam mimo reflektorov polície prečkať krušné obdobie. 

"Nemáte cigaretu?" vrúti sa im do cesty bezdomovec.
Hubert nadvihne hrubé plecia, prizná sa, že nefajčí. Bobby zamáva tou svojou pred nosom. 
"Posledná."
"Posledná sa fajčí na šibenici..." zašušle bezdomovec.
Bobby nasrato po ňom cigaretu hodí.
"Tak sa zadrhni!"
Idú ďalej.
Bobby počúva o tom, ako je priam chlapskou povinnosťou zotrvať nejaký čas v kláštore a pochopiť širšie spektrum súvislostí, ktoré ponúka naše univerzum. Fakt, že sa dnes ráno Hubert dozvedel, ako mu ide po krku celé krajské riaditeľstvo PZ za údajné podvody, si necháva pre seba.

Do cesty sa im vyrúti ďalší bezdomovec.
"Nemáte pár drobných?"
"Ale pál dopiče, žebrák vyjebaný!" zaženie sa teenager. Hubertovi to vystrelí adrenalín do nosa.
"Ešte raz si otvor hubu na nejakú ľudskú bytosť a vymlátim ti mozog z hlavy... prašivý skurvený pes!" vyštekne na Bobbyho. 
"Myslíš si, že ty v dnešnej dobe nemôžeš prísť o strechu nad hlavou? Deje sa to aj vzdelaným a múdrym ľuďom!" 
Bobby mlčí.
"Myslíš si, že mu je príjemné tu mrznúť, he?"
Tlačí sa k nemu a už-už to vyzerá, že mu pár vylepí.
Bobby mlčí.
"Ako sa voláš?" otočí sa k bezdomovcovi a vrazí mu do ruky bankovku.
"Ju-Julo..."
"Julo, povedz tomuto rozmaznanému kokotenkovi, čo netuší, aké je to byť bez strechy nad hlavou. Porozprávaj mu, čo sa ti stalo!"
"No po revolúcií som začal brať heroín. Nedokončil som školu a rozhodol som sa žiť takto, sem-tam sa nechám zašiť do lochu..."
"ČO?!"
"Je to sloboda, domov sa nevrátim, nechcem riskovať, že uvidím slzy mojej matky, ale ani do basy nechcem ísť - sú tam cigáni a buzeranti a pedofili... Teraz si takto chodím, tabáčik si kúpim, kam chcem si idem... toto je sloboda, mám to rád..."
"Vráť mi tie peniaze! A zmizni..."
Hubert si berie, čo je jeho. Pohoršene pošúcha hrubý zátylok a otrávene si odpľuje.
"...žebrák vyjebaný," obzerá sa za bezdomovcami, ktorí sa delia o Bobbyho cigaretu. 
Pokračujú ďalej a tentokrát Hubert ušetrí mladého gamblera akýchkoľvek ďalších prednášok zo života. Potichu nastúpia do električky.

M.S.

štvrtok, 19. februára 2015

KONTRAPRODUKTÍVNY LIEK

   





































    Na každom kroku Rolanda sprevádzali červy. Vŕtali sa mu v mäse, ktoré sa okamžite hojilo. Nedokázal mu v tomto smere pomôcť žiadny lekár. Keďže si vo svojom zúfalstve nevedel dať rady, ešte vždy sa vedel obrátiť na poslednú vec, čo mu núkala vidinu možného vykúpenia. 

Roland zastal pred kostolom. Z vrecka bundy vybral rukavice bez prstov. Natiahol si ich až na rukávy, aby tak zamedzil otravnému trúseniu svojich nepoddajných parazitov. Potom vytiahol drevenú fajku a v tieni kostola si zapálil hašiš.

Roland bol skutočne závislým na marihuane. Potreba vdychovať THC bola uňho o čosi väčšia, ako u bežných ľudí, práve vďaka jeho nekončiacemu trápeniu. I Roland uveril, že marihuana je absolútnym liekom na všetko. Dokonca sa mu zdalo, že parazity po nej slabnú. Veril, že ich hulením uspáva. Opak bol však pravdou. Zakonzervovaný vo svojej naivite si neuvedomoval jednu vec - červom chutí jeho atrofované svalstvo. Rodia sa z jeho lenivosti. Jeho lenivosť mu je najväčším bremenom. Fajčivo v ňom lenivosť podporuje a tým pádom červy nespomaľuje, ale znásobuje ich počet. 

Pred kostolom zastane hliadka. Z auta vystúpia dva policajné psy a na vodítku majú nahého muža s vyplazeným jazykom. 
"Cítiš to čo ja?" spýta sa pes a skloní sa k mužovi na štyroch. 
Muž zaslintá a prikývne. Pustia ho z vodítka a začne sa obšmietať okolo Rolanda. Ešte vždy tlejúcu fajku má skrytú vo vrecku bundy. Prstom upcháva kotlík. Psy ho schmatnú a hodia na kapotu. Prešacujú ho. Nájdu, čo nájsť chceli. Ako je u strážcov zákona známe, vôbec sa s užívateľom omamných látok neserú.
Stiahnu mu ruky za chrbát a vyhrnú rukávy. Húf malých bielych červov znechutene oprášia z jeho zápästí a nasadia mu putá.

Roland bol v chládku celú noc. Potil sa a cítil pálenie všade na tele. Márne sa dožadoval pomoci. Spoza mreží videl len psy v uniformách. S posmeškami si ho doberali. Jeden z nich však červivosť zažil. Zo súcitu mu dal aspoň cigaretu. 
Trasúcou sa rukou vyberá cigaretu a vtedy sa z rádia ozvú kanadskí Five Man Electric Band s piesňou Signs. Skladba, pri ktorej padol vôbec prvý Rolandov prásk.
Bolo to tak dávno, už aj zabudol, že to zvyklo byť jeho prvým soundtrackom k tejto kratochvíli. Jeho krvou podliate oči sa roztvorili v náhlom precitnutí.

Zabásnutý v osvietení, dospel k záveru, že sa jedná o prekliatie. Prekliala ho vlastná matka, s ktorou neprehovoril pätnásť rokov. Zaklínadlo vyslovila po tom, čo ho vyhodili zo školy a na ďalšiu sa neunúval nastúpiť. Hnil pár rokov doma a fetoval, kým jeho rodine nepretiekol príliš hlboký pohár trpezlivosti.

Roland bol v cele pod dekou z vlastných červov. Psy sa tak báli, že ich dostanú aj na oddelení, že ho z cely ráno bez ďalších postihov vyhodili. 
Roland neváhal a vydal sa na dlhú cestu za svojou matkou. Musel ju nájsť, nech mizerné prekliatie odvolá. Možno ani sama nevedela, čoho sa dopustila.
Úspešne sa mu podarilo nájsť meno ženy, ktorá mu dala život, telo a napokon mu ho jedinou kliatbou vzala. Jej meno bolo na náhrobnom kameni v nejakej tropickej zemi, kde bol nútený nosiť tričko s krátkym rukávom a svrbivé obväzy.
Roland sklamane stál nad hrobom svojej matky. Odvolanie kliatby je nenávratne zmarené. Povedal si, že už je to aj tak jedno - tiež ju žerú červy.
Potiahol si z jointu a vymočil sa na kahance a obschnutý veniec. 
Netušil, že kliatba sa vzťahovala len na jeho lenivosť, ani to, že čím aktívnejšie matku hľadal, tým menej červov prejavovalo o jeho telo záujem. Presne toto mu malo otvoriť oči. Roland skrátka do celej záležitosti príliš nevidel, lebo bol nonstop zahalený v zelenej clone a nebavilo ho príliš uvažovať.

Doma usúdil, že už niet návratu. Pozoroval západ slnka na moste, bafkal si posledného špeka a púšťal pieseň Signs od Five Man Electric Band. Rozhodnutý dopísať poslednú kapitolu na ceste jeho nevšedných útrap, vytiahol švihadlo, kapsulu s kyanidom a drobný revolver. Do jedinej komory zasunul náboj. Kapsulu s kyanidom si vopchal pod jazyk a lano prehodil cez trám. Postavil sa na široké zábradlie. Nemotornú slučku si utiahol okolo krku a hlaveň si pritlačil k brade. Svoje posledné slová napísané fixkou na textilnej vreckovke mal pripnuté špendlíkom na hrudi. Zadíval sa pod seba. Vetrík nadvihoval rohy popísanej vreckovky. Pod nohami hlbočina.
Vtedy sa mu nečakane na zábradlí pošmykne, vypľuje kapsulu s kyanidom a prestrelí si lano tesne nad uzlom. S ťažkým žuchnutím dopadne do rieky. 

Jeho telo preplávalo tri obce. Objavili ho nafúknutého a modrého tvárou v blate na brehu ďaleko od domova. Jeho posledné slová odniesol prúd. Jeho červy prežili. 



M.S.

piatok, 13. februára 2015

SKUTOK

Všetci ste kokoti.
Pomyslel si Starý Berco, ako tak zádumčivo sedel a premeriaval si klientelu krčmy U zrazenej srny. Potiahol si z dlhočiznej cigarety a ponoril rapavý nosisko do peny treťotriednej žbrndy, ktorú tu s drzosťou nazývali pivom. 




Je sviatok Valentína a ten kujón Berco, už dávno vie, o čom to celé je.
Zahmýri sa v kúte a len tak na pol očka sa zameria na stôl, kde odumiera regulérny štamgast Krištof Rákócsi. Pije tretiu becherovku a čaká na kamaráta, ktorý si s ním po desiatej zahrá šachy. Je otcom troch detí, dve plnoleté, jedno ešte stále zápasí s pätorkami na učilišti. Na počiatku bola láska z obdivu - neskôr kameň úrazu. Žena si ho vzala, aby sa mohla v malom meste všetkým pochváliť, aký je len Krištof šikovný. Ako on všetko opraví. Po desiatich rokoch ho nechala s troma deťmi, keď už nebolo, čo opravovať a ani publika, ktoré by jeho talent odtlieskalo i jeho ženu za dobrý výber pochválilo.

Pozdraví Krištofa zdvihnutím cigaretky a pohľadom unikne k jukeboxu, s ktorým zápasí mladý neonacista Robo. Jedenásty krát po sebe si púšťa Reklamu na ticho. Jeho drahá Miladka sa s ním pred mesiacom rozišla. Vždy sa jej páčili jeho široké ramená a jazvy na holej lebke. No nebol jediný s týmto výzorom v partií na vlas... teda na koleno podobných paholkov. Dnes večer ju s kyticou v ruke veľkou dosť na to, aby zahalila vidinu istej jebačky, oprie Robov brat. Za posledný mesiac v poradí druhý z partie, ktorý má ramená širšie a jazvy krajšie ako Robo.

- No šak je tam bordel, dopiče! 
Mávne smerom k radiátoru majiteľ pajzlíku, nešťastne štelujúc programy v telke, na ktorú sa sem chodí dívať len on.
- Kde? 
Spoza baru žmúri útla vyklepaná päťdesiatnička Jolanka. Majiteľ nasrato podíde k radiátoru a kopne doň. Studené rebrá vypľujú kúdoľ prachu a tri špaky zabalené do zmuchlanej servítky. Barmanka Jolanka dobehne s ohyzdnou kefou a nahrnie kôpku do prázdneho krígľa. Majiteľ ju neprestáva osočovať. Je podráždený, lebo už dvadsaťtri rokov spolunažíva v mŕtvom vzťahu s jeho pani manželkou. Rozprávajú sa jedine vtedy, keď v akcií na cherry paradajky dôjde na rozhodovanie, či vezmú tie žlté, alebo červené. Každá veta tej múmie, ktorá doma spí vo vlastnom sarkofágu je pre neho otravným výstrelom do vzduchoprázdna, ktoré si precízne vybudoval v hlavičke. Na začiatku boli podmienky. Múmia ho ocenila, ak jej vyhovel, Zľutovala sa, ak sa on prispôsobil. Bol to vďačný otrok, no dnes, o štyridsať kíl ťažší a o niekoľko vlasov chudobnejší, už má princípu "niečo za niečo" plné zuby. Uteká do vzduchoprázdna a tiká, ako časovaná bomba. Rozviesť sa, by v jeho svete nebolo chlapské, ale zbabelé. A potom príde sem, na toto svoje malé pieskovisko, kde môže ziapať po bezbrannej Jolanke.
- No to neni všetko! Ešte je tam vzadu kopa sračiek, toto tu nebude!

- Všetci ste kokoti, povie si Berco, keď sa tak rozhliadne po putike a vidí každého zápasiť s vlastnou minulosťou. 
Vstane, nahne sa za bar a podíde k majiteľovi s nožom v ruke. Zrazu aj Reklama na ticho stíchne a je počuť iba bzukot vrtule na zajebanom strope. Berco však nemá v záujme rozpárať majiteľovi zimnú vestu quicksilver a následne vylomiť čepeľ noža medzi jeho rebrami a valiacim sa páperím. Iba sťažka odfúkne, pokrúti hlavou hodnotiac problém. Nohou galantne odsunie Jolanku. Vopchá nôž do rebier radiátoru, kúsok pošmátra a na zem vypadne obrovská zdochlina potkana s papuľkou plnou vajglov. Zdvihne ho jemne za zelený chvost a vsunie po pás hlavou nadol do pohára. Jolanka vďačne vzhliadne k šľachetnému Bercovi a pošle mu trojzubý úsmev. 
Berco tej lásky vo svete už videl, ale spôsob akým žene vyčariť úsmev na tváričke, si našiel až na staré kolená. Krčmárovi podal do dlane nôž rukoväťou k bruchu, žmurkol naň podnapitým sivým okom kapra a vystresovanú ženu s potkaním pohárom jednou rukou mocne pohladil po ramene. Zvyšok večera mlčky obsedel, dokým Jolanka nezavrela.



M.S.

utorok, 3. februára 2015

BOHU BLIŽŠIE

     Zajac mal často pocit, že si z neho Najvyšší robí riť. V tomto duchu sa niesol aj jeho cit pre iróniu. Veril, že keď už ničím iným, tak aspoň humorom bude Pánu Bohu bližší.

Ako sa tak vracal jedno slnečné septembrové ráno z nonstopky, začul nádherný jazykolam, ktorý sa šíril vánkom ako štebot škovránka otráveného ketamínom. 
Bezdomovec Fajčo pred sebou tlačil prázdny nákupný vozík a šomral si: Blázon čistý čistí lístim odkvapovú rúru. Blázon čistý čistí lístim odkvapovú rúru...

Zajac zaujatý výrokmi tuláka pocítil náhle nutkanie opýtať sa, kde sa to v ňom berie a čo to znamená. Fajčo mu vysvetlil, že je vysielačkou samotného Boha a hovorí, len to, čo mu Všemohúci šepká do ucha. Potom dodal, že mať tvár Jožka Vajdu je základom pre úspešný život. 
Zajac sa pousmial a spýtal sa, či Boha niekedy stretol osobne, lebo aj on si s ním má toho veľa, čo povedať a hlavne by si s ním rád zažartoval. Bezdomovec ukázal prstom na poklop v chodníku a povedal, že jasné, tu v tomto kanáli býva.

Zajac počkal, kým sa bezdomovec odšuchce z dohľadu. Do kanála vzápätí vliezol a už z neho nevyliezol. 


M.S.