KONTRAPRODUKTÍVNY LIEK

   





































    Na každom kroku Rolanda sprevádzali červy. Vŕtali sa mu v mäse, ktoré sa okamžite hojilo. Nedokázal mu v tomto smere pomôcť žiadny lekár. Keďže si vo svojom zúfalstve nevedel dať rady, ešte vždy sa vedel obrátiť na poslednú vec, čo mu núkala vidinu možného vykúpenia. 

Roland zastal pred kostolom. Z vrecka bundy vybral rukavice bez prstov. Natiahol si ich až na rukávy, aby tak zamedzil otravnému trúseniu svojich nepoddajných parazitov. Potom vytiahol drevenú fajku a v tieni kostola si zapálil hašiš.

Roland bol skutočne závislým na marihuane. Potreba vdychovať THC bola uňho o čosi väčšia, ako u bežných ľudí, práve vďaka jeho nekončiacemu trápeniu. I Roland uveril, že marihuana je absolútnym liekom na všetko. Dokonca sa mu zdalo, že parazity po nej slabnú. Veril, že ich hulením uspáva. Opak bol však pravdou. Zakonzervovaný vo svojej naivite si neuvedomoval jednu vec - červom chutí jeho atrofované svalstvo. Rodia sa z jeho lenivosti. Jeho lenivosť mu je najväčším bremenom. Fajčivo v ňom lenivosť podporuje a tým pádom červy nespomaľuje, ale znásobuje ich počet. 

Pred kostolom zastane hliadka. Z auta vystúpia dva policajné psy a na vodítku majú nahého muža s vyplazeným jazykom. 

"Cítiš to čo ja?" spýta sa pes a skloní sa k mužovi na štyroch. 

Muž zaslintá a prikývne. Pustia ho z vodítka a začne sa obšmietať okolo Rolanda. Ešte vždy tlejúcu fajku má skrytú vo vrecku bundy. Prstom upcháva kotlík. Psy ho schmatnú a hodia na kapotu. Prešacujú ho. Nájdu, čo nájsť chceli. Ako je u strážcov zákona známe, vôbec sa s užívateľom omamných látok neserú.

Stiahnu mu ruky za chrbát a vyhrnú rukávy. Húf malých bielych červov znechutene oprášia z jeho zápästí a nasadia mu putá.

Roland bol v chládku celú noc. Potil sa a cítil pálenie všade na tele. Márne sa dožadoval pomoci. Spoza mreží videl len psy v uniformách. S posmeškami si ho doberali. Jeden z nich však červivosť zažil. Zo súcitu mu dal aspoň cigaretu. 

Trasúcou sa rukou vyberá cigaretu a vtedy sa z rádia ozvú kanadskí Five Man Electric Band s piesňou Signs. Skladba, pri ktorej padol vôbec prvý Rolandov prásk.

Bolo to tak dávno, už aj zabudol, že to zvyklo byť jeho prvým soundtrackom k tejto kratochvíli. Jeho krvou podliate oči sa roztvorili v náhlom precitnutí.

Zabásnutý v osvietení, dospel k záveru, že sa jedná o prekliatie. Prekliala ho vlastná matka, s ktorou neprehovoril pätnásť rokov. Zaklínadlo vyslovila po tom, čo ho vyhodili zo školy a na ďalšiu sa neunúval nastúpiť. Hnil pár rokov doma a fetoval, kým jeho rodine nepretiekol príliš hlboký pohár trpezlivosti.

Roland bol v cele pod dekou z vlastných červov. Psy sa tak báli, že ich dostanú aj na oddelení, že ho z cely ráno bez ďalších postihov vyhodili. 

Roland neváhal a vydal sa na dlhú cestu za svojou matkou. Musel ju nájsť, nech mizerné prekliatie odvolá. Možno ani sama nevedela, čoho sa dopustila.

Úspešne sa mu podarilo nájsť meno ženy, ktorá mu dala život, telo a napokon mu ho jedinou kliatbou vzala. Jej meno bolo na náhrobnom kameni v nejakej tropickej zemi, kde bol nútený nosiť tričko s krátkym rukávom a svrbivé obväzy.

Roland sklamane stál nad hrobom svojej matky. Odvolanie kliatby je nenávratne zmarené. Povedal si, že už je to aj tak jedno - tiež ju žerú červy.

Potiahol si z jointu a vymočil sa na kahance a obschnutý veniec. 

Netušil, že kliatba sa vzťahovala len na jeho lenivosť, ani to, že čím aktívnejšie matku hľadal, tým menej červov prejavovalo o jeho telo záujem. Presne toto mu malo otvoriť oči. Roland skrátka do celej záležitosti príliš nevidel, lebo bol nonstop zahalený v zelenej clone a nebavilo ho príliš uvažovať.

Doma usúdil, že už niet návratu. Pozoroval západ slnka na moste, bafkal si posledného špeka a púšťal pieseň Signs od Five Man Electric Band. Rozhodnutý dopísať poslednú kapitolu na ceste jeho nevšedných útrap, vytiahol švihadlo, kapsulu s kyanidom a drobný revolver. Do jedinej komory zasunul náboj. Kapsulu s kyanidom si vopchal pod jazyk a lano prehodil cez trám. Postavil sa na široké zábradlie. Nemotornú slučku si utiahol okolo krku a hlaveň si pritlačil k brade. Svoje posledné slová napísané fixkou na textilnej vreckovke mal pripnuté špendlíkom na hrudi. Zadíval sa pod seba. Vetrík nadvihoval rohy popísanej vreckovky. Pod nohami hlbočina.

Vtedy sa mu nečakane na zábradlí pošmykne, vypľuje kapsulu s kyanidom a prestrelí si lano tesne nad uzlom. S ťažkým žuchnutím dopadne do rieky. 

Jeho telo preplávalo tri obce. Objavili ho nafúknutého a modrého tvárou v blate na brehu ďaleko od domova. Jeho posledné slová odniesol prúd. Jeho červy prežili. 

M.S.