štvrtok, 17. novembra 2016

Sám Doma - prečo by filmovú sériu nemali vidieť vaše deti


     Každé Vianoce už od čias, kedy hlásateľky z telky uvádzali filmy a ja som mal za štedrovečerným stolom podbradník, sa na obrazovky donekonečna vracia postrach Kevin.
Áno, presne ten Kevin, ktorý sa medzičasom stal postrachom samému sebe a počas sviatkov pokoja už len na seba spriadal pasce v podobe veľkých redbullov a heroínu.
Napokon blonďáčikovi, čo v našich detských očiach svojho času vyzeral ako génius, neostalo nič iné, než pozbierať zvyšky niekdajšieho talentu a založiť si dementný revival Pizza Underground. V (paródií/úcte ku kapele Velvet Underground ??) abstraktnom a absolútne nezaujímavom projekte odvážne spojil lásku k hnusnej newyorskej pizzi a k hnusným newyorským textom ikonického bandu.

Rozhodol som sa teda s odstupom vyše dvadsiatich rokov zhodnotiť riziko filmu, bez ktorého som si Vianoce nedokázal predstaviť a utekal som od nedorobeného snehuliaka domov, lebo som potreboval stihnúť jedničku a za ňou dvojku - na Nove o štvrtej poobede a o týždeň to isté, len na ČT. Tieto riadky píšem preto, nech sa podobnou závislosťou nenakazia aj vaše deti (predpokladám, že niektorí detskí odchovanci tejto komédie dnes už splácajú hypotéku, šetria na rozvod a v kuchyni im vreštia pätorčatá), pre tých bezdetných je to len ďalšia zbytočná vtákovina na tomto blogu, ale aj tak...

SÁM DOMA

réžia: Ten, čo nám dal aj Harryho Pottera

Chlapča, ktorého jediným prianím od Ježiška je, aby prišiel o svoju hlučnú, početnú americkú famíliu aspoň na sviatky pokoja a mieru, dostane, čo chcel. Kým si jeho fancy mater zrazu spomenie, že jej jedno decko chýba, šikovník si hravo poradí s nákupmi, panickým strachom zo suseda, desivým kotlom, tarantulou, sánkovačkou dolu schodmi a poslíčkom pizze. Prázdniny, ktoré chceš!
Z čoho by sa však iné decko zosralo, sú dvaja Mokrí banditi. Tí sa ponevierajú po susedstve (ktoré je tak vyľudnené, že máš pocit, že v každom z domov bývali jednotliví členovia Kevinovej odcestovanej rodiny) a hrajú sa na inverzného Santa Clausa, čo síce chodí komínom, len darčeky nevyberá z vreca, ale pchá ich tam.
Čo by si urobil ty? To isté, čo Kevin, zaliezol pod posteľ a prosil mamu, nech sa vráti. Tá už je na ceste s kapelou, čo hrá polku, dosratá sama zo seba. Kapelníci sú však fajn, miesto toho, aby na ňu zavolali sociálku, jej hrajú svoje hity a ukazujú nám, ako vyzerá filmový súcit.
Synátor sa však pozviecha. Nakopne sa štedrovečernými špagetami a oboch zlodejov dokatuje všetkým, čo má doma okrem zubnej kefky. Mučeníčko je to však príjemné, také tom&jerryovské, až uveríš, že to človek ustojí - čiže klinec v nohe, žehlička do hlavy, alebo plameňom cez čapicu je niečo, čo chceš po prázdninách skúšať na kamarátoch v škole.
Vtedy si uvedomíš, že nie si rovnako rafinovaný a vynaliezavý a od osemročného paholka je to prejav geniality, jak keby ho Steve Jobs s Hawkingom splodili a začínaš o sebe pochybovať, lebo ešte furt nezvládaš ani sčítať a odčítať jednociferné čísla. Vaše dieťa si neuvedomuje, že za filmom stál starý scenáristický vlk a začne mať zo svojho budúceho vývoja, iba ak tak pocit úzkosti. Už v rannom veku teda začne pochybovať o svojej inteligencií, podceňovať sa a hľadať si hlúpejšie vzory ako bol Kevin (napríklad počúva petržalský hip hop). Ako tejto náhlej existenčnej rane ako dospelák zabrániť? Pozrite si s ním dvojku!

SÁM DOMA 2: STRATENÝ V NEW YORKU

réžia: Ten, čo nám dal Harryho Pottera dvojku

Kevin sa v New Yorku opustil už ako desať ročný a vzhľadom na jeho neskorší vývoj mu to ostalo. Čo je však dôležité pre vás ako rodiča, ukázať na tomto filme dieťaťu, že hlavný hrdina je hovno a nie génius. Prázdniny si síce zase užíva s otcovou kreditkou jak malý Blizerian (limuzíny, drahé hotely, hračky, bazény, na slovíčko Trumpom a zase pizza) aj napriek tomu, že je sa čoho báť (Central Park v noci, impozantná holubí bába). Vďaka svojej predpubertálnej tupote a nastupujúcemu bohemizmu ide všetka genialita do pisoára. V opätovnom strete s dvomi o dva roky sprostejšími grázlami totiž využíva len málo nových pascí, dokonca je v schátranej barabizni, ktorá mu toho ponúka omnoho viac. Pacifikuje ich rovnako, dolapia ho rovnako (chyba, ktorá sa neodpúšťa) a keby nebolo starej holubice, tak mu jeho flegmatický otec z posledných peňazí, ktoré pankhart nerozjebal, platí urnu. A takto to povedzte aj svojim deťom.

SÁM DOMA A BOHATÝ

réžia: Ten, čo točil MacGyvera a iné seriály

Zásadná otázka ktorou môžete dojebať človeku život:
Veríš, že Sám doma a bohatý má niečo spoločné s originálnym frenčajzom?
Pramálo. Je to adaptácia komiksu Richie Rich a tak sa to volá aj v originále, len naša distribúcia je schopná veľkých prekladových zločinov (napr. Tulák Jeden).
Film samotný je pekný hnoj. Chlapec má Trumpoidných rodičov, čo idú na dovolenku a nevezmú ho so sebou zámerne, lebo má pokokot hračiek a barák jak sultán. Doma sa nudiť nebude, až do momentu, kedy zase nemusí rozkošne poraziť akýchsi nevýrazných lupičov, ktorých mená ani tváre si už nepamätám. Nudiť sa bude divák. Paškvil, v ktorom sa nič prevratné a cool (okrem robotickej včely) nestane, si dokonca pomáha lacnou citáciou na Hitchcocka finálnym battlom na Mount Richmore, čo vám ani vašim deťom asi nič hovoriť nebude, a tá je rovnako zlá, ako citácia Velvet Underground prostredníctvom pizze. Deťom to rozhodne nepúšťajte, lebo si v rannom veku uvedomia triedne rozdiely chudoby a bohatstva a tie vaše vianočné darčeky - ponožky a rubikovu kocku z benzínovej pumpy, vám nevďačne hodia do plechu so šuhajdami. Ešte majú čas uvedomiť si, že za peniaze si kúpiš lepšie Vianoce... aj lepší život.






SÁM DOMA 3

réžia: Strihač predošlých dvoch filmov a Pretty Woman

Ešte som nebol natoľko starý, aby ma VHS s týmto titulom obišla, ale bol som dosť starý na to, aby som povedal všetkým v triede, že je to kokotina.
Deťom to rozhodne nepúšťajte, lebo zase uveria, že Kevin bol génius...

SÁM DOMA 4

réžia: Tak s týmto mi nepomôže ani Google

Pustite to svojim ratolestiam jedine v prípade, že nevideli predošlé tri diely. Jediná záruka, že potom sa na ne ani nebudú chcieť pozrieť.

SÁM DOMA 5

réžia: Whisky zo Slobodnej Európy

O tom, že existuje pätorka som nevedel do dnešného dňa a kým som si nepozrel popis, som ani nevedel, že som to raz jedným okom z kuchyne videl hrať v bedni. Pustite to vašej ratolesti jedine, ak je ešte vo veku, že cucá dudel, nič nechápe a hrá sa s Duplom. Ak už sa hrá s Legom, bude to vedieť vypnúť po piatich minútach aj samo...

Po dlhých rokoch televíznej odvykačky vám ako súčasným a budúcim rodičom teda neodporúčam sledovať filmovú klasiku Home Alone s vašimi potomkami. Nechajte ich radšej, nech toho tradičného, neinovatívneho a negeniálneho snehuliaka dostavajú.



M.S.

SLOBODA - VEZMI SI JU K SEBE DOMOV!


     Poďme sa ešte chvíľu hrať na demokraciu, alebo na Ameriku, kde zvíťazil v prezidentských voľbách nafúkaný pajác, ktorého krátko potom prirovnajú k Hitlerovi.
Berme si z nich príklad. Pajácov a celebrít, ktoré sa tlačia do novej generácie podobnej politiky tu máme dosť. Môžme sa hrať aj na rusovfilov, necelých tridsať rokov a niektorí si želajú totalitu späť. To by šlo, nezúfajme, nádej na podobné "vykúpenie" tu je. Stali sme sa slepunkými hviezdami na vlastnom malinkom pódiu, lebo v slobode sa vzdávame všetkého a nevieme sa biť za nič. Ale chceli by sme byť spevákmi, moderátormi, hercami, filmármi, prezidentmi, boháčmi, bojovníkmi a mať nehynúcu slávu, najlepšie zadarmo, nech to ego chvíľu mlčí. Lenže... zdravý úsudok ostal v backstagei akejsi obskúrnej talentovej šou. Talent zastierať a klamať. Talent na pretvárku. Osobný priestor sa stáva to najdôležitejšie v hre. Nikto mi doň nevstúpi a nikoho nepustím von. Moje JA sa stáva merítkom veci. Kolegialita zdochla bez chuti dávať, alebo prijať. Otvorili sa nám hranice, aby sme cez ne nevpustili nikoho, kto je iný a to isté je často-krát s nami, ak sa tu už dusíme a chceme ísť von. Zrazu sme my tí iní, ťažko prijateľní v ďalších "slobodných" krajinách, kde nám môžu slobodne napľuť do tváre. Utekáme odtiaľto s nulou, pokrytecky sa pretvarujeme, ako je to v zahraničí super a lepšie, ale vraciame sa sem napokon s mínusom. A keď padneme inde na papuľu a vrátime sa k materi? Vtedy sa vyhovoríme na nostalgiu. Nevieme komunikovať, sledovať, počúvať, ani konať. Vyberáme si, čo chceme vidieť, ale keby nás niekto iný videl pri tom, na čo sa pozeráme - tak nás vysmeje. Ak nám to niekto ukáže, vysmejeme jeho.
Humanita už funguje len pod záštitou hrubej sily. Každý, kto si dovolí sa zamyslieť je slniečkár, alebo kaviarenský povaľač. Veď áno, každý kto má robotu a musí odvádzať dane, nemá čas sa zamýšľať. Ale má čas na vlastnú pravdu, militantný a nemenný názor, ktorý hlasno vykrikuje, no keď mu okolnosti ukážu opak, mlčí a nájde si druhý extrém.
Bijeme sa do hrude za národ, ktorý nikdy národom poriadne ani nebol. Sme krajina s históriou parazita, pracantov na panskom s ohnutým chrbtom, nad ktorými vždy stál niekto s bičom. Náhle sme si to však rozmysleli a chceli sa stavať na zadné. Keď sa rúcal starý režim, ktorý by padol aj tak, vydupkali sme si takzvanú revolúciu.
Víťazstvo? Môžme študovať, čo chceme. Niekedy po prijatí na pätnásty pokus. A najlepšie sedem rokov externe, potom to splácať ďalších desať. Môžme si kúpiť diplom za fľašu borovičky, ak máme dobré vzťahy so správnymi ľuďmi. Môžme sa zamestnať so školou i bez - v ďalšej podradnej fabrike na peniaze, ktorej obetujeme zdravie. No hlavne pokiaľ máš prax, pokiaľ nie, choď si ju kamsi zohnať. Ale kurva kam, keď ma nikde nechcú a celý život moja rodina nepozná pojem rodinkárstvo? A ty, čo máš 50 rokov, aj prax a zrazu nemáš, kde robiť, alebo ťa už zabíja, to kde si robil doteraz, máš to márne - si starý už aj na povolanie čašníka. Trasieš sa od mizernej výplaty k výplate, aby si sa mohol dívať do výkladov na všetko, čo ti sloboda ponúka, za aké ceny?
Avšak doteraz sa najviac bojíme ľudí. Takých, čo vraj prichádzajú rabovať a znásilňovať, pričom my si svoj štát tvrdo mrdáme do riti už celých dvadsaťsedem rokov a keby sme mali ešte dlhšie prsty, tak z hrubého čreva republiky vykradneme aj posledné zvyšky dávno strávenej večere. Veď sú to sračky, čo sa najlepšie predáva.
Ďakujem tejto slobode za to, že som sa mohol takto krásne vyjadriť, že vyrábam veselé obrázky, ktoré možno raz niekoho naserú natoľko, že skončím vo vyšetrovačke ako Jana Teleki. Alebo mi len niekto skrátka rozbije hubu. Dlhé vlasy som dávno zhodil, nech nedopadnem ako Daniel Tupý. Ďakujem tejto slobode za generáciu predo mnou, čo verila, že heroín je v pohode a dnes je buď pod drnom, dementná, alebo si nepamätá jednu celú dekádu, ale bude ťa o nej učiť. Ďakujem tej generácií predo mnou, že mafia sa stala skutočnosťou aj tu a naučila sa prejsť od primitívnej brutality k erudovaným podvodom. Ďakujem tej generácií predo mnou, čo sa tvári, že nebola v novembri štrngať a zabudla, že chcela niečo iné. Vychovala ma táto generácia, ale z nej dvaja rodičia, vtedy v mojom veku, čo nezamykali dvere, čo nenazerali susedovi cez plot a nezávideli auto na hypotéku. Nerozviedli sa po prvej hádke a ťahajú to spolu doteraz. Ak sa niečo stalo, nepozreli sa na mňa očami súčasného policajta a nepovedali mi - môžeš si za to sám! Svet, ktorý tu je teraz im je v mnohom cudzí. S ich výchovou aj mne. Ďakujem slobode, ktorá nás naučila izolácií. Niekto vďaka tomu spozná samého seba, niekto sa stratí úplne. Vybrať si, že budem horší a sebeckejší, je pre mnohých najjednoduchšie. Ďakujem slobode, že mi ukazuje tvár zhubného egoizmu a bezohľadnosti, aby som zalovil po vlastnej ľudskosti a pýtal sa každé ráno samého seba, či som vôbec ešte človek a čo preto mám robiť, aby som ním v tomto chaose ostal.



M.S.

štvrtok, 21. apríla 2016

SVETELNÝM MEČOM


     Sú historky, ktoré neporozprávate vlastným deťom. Nie vždy je vám však dopriate mať potomstvo a zdeliť zvesť o svojich životných peripetiách mladšej generácií s vašou krvou, ako napríklad v jednom konkrétnom prípade...

Gejza Cícer bol vždy tak trochu stínaný mečom vlastných rozhodnutí. Na dedine odkiaľ pochádzal, bol známy hlavne pre vysokú mieru tolerancie voči malomeštiactvu a pretvárke - čiže voči vlastnej žene Anetke, ktorá pretiahla všetko, čo malo tep a dokázalo postaviť sťažeň vo vhodnej chvíli. Tradovalo sa, že trtkala i s ovocím (konkrétne banánmi). 
O Gejzovi sa vedelo i to, že sa už v pätnástich naučil páliť celkom slušnú slivovicu. Vďaka jej častej konzumácií trpel erektilnou disfunkciou už od osemnástich. V tridsiatke sa k tomu pridalo pomočovanie. Bol to však len jeden z početných dôvodov, prečo sa jeho Anetka s ním rozhodla rozviesť...
Stratu neniesol nijak zvlášť ťažko, lenže kolegovia mu jeho úsmev a dobrú náladu neverili. Všetci sa zhodli na tom, že je psychicky na dne a nemal by viac fungovať ako majiteľ miestneho mäsokombinátu. Z funkcie bol po pár mesiacoch odvolaný pre dobro kšeftu.
Posledný pracovný piatok uznal, že bude vhodné sa s kariérou rozlúčiť veľkou žranicou. Pozval všetkých svojich bývalých kolegov. Minulých, súčasných i budúcich milencov jeho ženy. Matku s otcom, ktorí mu otĺkali o hlavu jeho zlyhanie. Podával sa guľáš a slivovica. Všetci sa bavili (nie s ním). Napokon odcvengol lyžičkou na vyprázdnený krígeľ svoj príhovor, kedy sa priznal k radosti, že opúšťa svoju prácu, že zrejme opustí i dedinu a domov. Na dôvažok dodal, že guľáš, ktorí všetci s chuťou vyjedli do poslednej naberačky, bol varený z kravských píč. 
Šablili všetci.
Poňal to ako vytúžený aplauz.

Gejzovo ďalšie pôsobenie bolo v ďalekom Anglicku, konkrétne Leeds. Tu pracoval v kuchyni čínskeho bistra, kam sa mu chodili vyhrážať bezdomovci nožom, ak im zadarmo neponúkne za naberačku ostro-kyslej. Potrpel si na tom, aby bola ostrá (koreniny) i kyslá (sliny).
Noci trávil v krčme pitím miestnych patokov. Nezasunul už vyše poldruha roka, keď v jednom čarovnom, rozliatom okamihu spoznal Inge - maďarskú bojovníčku za práva jedovatých žiab. Bojovala hlavne osamelými pochodmi na ulici, častým držaním hladovky na verejných miestach, ktorá zväčša trvala deň. Podarilo sa jej dokonca uverejniť niekoľko článkov zaoberajúcimi sa devastáciou životného prostredia a vyvražďovaním zvierat. Gejza počas onej noci zamlčal, že si vybudoval kariéru na dedinských jatkách. 
Inge by to v tej chvíli bolo asi jedno - mala v sebe hrsť xanaxu a fľašu ružového vína.

Gejza ju odtiahol na byt, kde býval s fanatikom na Hviezdne vojny, Erikom. Erik mal v ten večer neúspešné rande s milovníčkou japonských fantasy videohier. Nepohodli sa na banalite - Erik tvrdil, že jeho nastávajúca by mala vyzerať aspoň ako Padmé z Epizódy druhej, čím si IP (rozumej, istý pich) značne dojebal.

Gejza medzi časom ležal na Inge. Jazyky zauzlené, rečová bariéra prelomená ohmatávaním a funením od rozkoše. Hladovkárka Ingne stiahla nohavičky a napočudovanie bola oholená. Vzrušene nahmatala Gejzov penis. Chvíľku s ním lomcovala, no Gejza si uvedomoval koľká bije. Nemohúcnosť sa pretavila v horúčkovitý drajv. Chvíľu sa zdalo, že zaberá aspoň Gejzov uslintaný orál, ten však pripomínal vytáčanie telefónneho čísla na predpotopnej kruhovej ružici po rokoch používania smartfónu. Rysovala sa tu ďalšia prehra muža, ktorý prehral, čo mohol, vďaka neutíchajúcej chuti spríjemniť si to prázdno medzi bdením a ďalším spánkom. Rozhodnutý neskončiť tento večer bez zasunutia, vystrelil na rovné nohy. Inge chvíľu sledovala jeho pomätený výraz v spotenej tvári. Nemusel sa dlho obzerať.
Na Erikovej polici sa vynímala dokonalá replika svetelného meča v zachovalom obale. Gejza bez okolkov rozorval škatuľu a v tichom prítmí nad hlavu zdvihol víťazoslávne zbraň. Svetelný meč sa rozžiaril červeným neónom. Pri ďalších manévroch sa rozozvučil zabudovaným zvukom reagujúcim na pohyb.
Priskočil späť k žene, roztiahol jej nohy a vrazil jej ho tam. Inge to mala doslova v piči a tak sa snažila aspoň prispôsobiť pohybmi panvy k hektickému prebodávaniu. Brucho jej svetielkovalo sťa semafor. Zvuk meča prehlušil hrané ženské vzdychy. Gejzova čabajka sa mŕtvo hompáľala medzi stehnami. Rozkoš sa roztrieštila na márne kúsky ako Hviezda smrti. Trvalo to asi len pätnásť minút, potom si ho vybrala sama von a prevalila sa nabok. Gejza sa zvalil ku nej a odmerane zachrápal.

Inge sa nechcelo potláčať hnev i hanbu a tak nepočkala do rannej kávičky. Sľubná odveta, tentokrát s možno fungujúcim vtákom a ubolenou opicou sa nekonala. Zbalila sa okolo pol šiestej a opustila spiaceho Gejzu. Spánok mu vydržal do pravého poludnia, kedy ho prebudilo ženské stonanie. Jedným okom preskúmal slnkom presvietený bytík. Pri jeho posteli stál Erik zaplavený v slzách a v náručí držal poškodený obal repliky svetelnej šable. Čo bolo ďalej, je zrejme každému jasné. Gejza sa vrátil na temnú stranu kuchyne a jeho spolubývajúci Erik sa radšej rozhodol pre život bez ďalších otravných spolubývajúcich. A čo sa stalo s Inge? Tak to už je iná historka, ktorú asi neporozprávate vlastným deťom...

M.S.


piatok, 25. marca 2016

ČO ŤA BAVÍ AGDA BAVI?


     Zatiaľ, čo zvyšok ľudstva oslavuje sviatok bláznov tým, že si z priateľov, kolegov a rodiny môže po roku zase konečne uťahovať  ("aha, čo to máš na svetríku?"), poctivý Zorista sa uzavrie do seba a konečne si oddýchne od lacne-prvoplánových vtipov. V dnešnom príspevku sa preto venujme skutočne suchej téme /hobby/, aby sme zistili, čo vlastne baví človeka, čo si svoj imidž buduje na tom, že vyzerá akoby ho už nebavilo vôbec nič. Tu je zoznam voľnočasových radostí temného literáta z Košíc, ktorý má už len v mene bôľ:


AGDU BAVÍ PAIN

AGDU BAVÍ PAINTBALL

AGDU BAVÍ PLANE

AGDU BAVÍ FEJM

AGDU BAVÍ GAIN



Zostavil - M.S. v spolupráci so Sulejmánom Podpníkom

štvrtok, 17. marca 2016

ZA NÁROD A UMENIE

     Ako pomaly končiaci študent scenáristiky/dramaturgie myslím predovšetkým na svoje budúce úspechy a počínanie si vo fachu. Už teraz uvažujem nad projektmi, ktoré by mi mali zaistiť uplatnenie a svetlú budúcnosť v televízií, rozhlase, či nebodaj právoplatné miesto TV/film tvorcu na stránke Československej Filmovej Databázy. V koži potencionálneho kožmejkera televíznej zábavy orientovanej pre náš trh, prinášam koncept na jedinečnú celodennú šou pre VŠETKÝCH (malých i veľkých) zatiaľ aspoň takto - cez blog.

Vzhľadom na rozmach dekadentnej a tupej zábavy, plnej urážok, neopodstatneného násilia na deťoch, ženách, zvieratách, starcoch, rastlinách, no i sexu, drog, ochotníckych hercov, bezbožnosti a absolútnej absencie patriotizmu, som sa rozhodol priniesť námet k očakávanému smerovaniu v kultúrnej oblasti pre všetky vekové kategórie. Už sa viac nemusíte hanbiť za to, že máte doma zapnutý televízor! Prichádzajú totiž Kotletubbies! A to 24 hodín denne na každom dostupnom kanáli v našej Ríši!





Zoznámte sa so štvoricou rozkošných plyšáčikov bojujúcich za to, čo je správne a ideálne pre krajinu plnej pahorkov, potôčikov, zelene s vždy modrou oblohou bez mráčika! Vďaka nenásilne didaktickým dialógom (namierených zväčša proti hrozbe prieniku iných bytostí na ostrovček radosti, debatky o nutnosti vlastniť strelnú zbraň a nosiť ju všade so sebou a pod.), jednoduchým situáciám (spievanie pri táboráku z kníh od Orwella, stavba ostnatých plotov okolo hranice rozprávkovej krajiny, kántrenie všetkého, čo má inú farbu ako štyria hlavní hrdinovia...) sa pri sledovaní môžu učiť hlavne najmenší (cieľovka sú samozrejme i dospelí a holohlavý dorast, avšak náročnosť dospelého diváka so sklonmi k pravicovému extrémizmu, xenofóbií, rasizmu, homofóbií a iným prejavom nenávisti, vo všetkej úcte pokladám za rovnako vyvinutú, ako u trojročného decka). 

Hereckú skupinku by mal viesť skúsený Rasťo Rogel ako červenučký ROGI, spevácka hviezdička programu. Pomáhajú mu veselý brat samotného vodcu KOTI s verným priateľom a miestnou "mlátičkou" MAGIM. Dozor nad ich roztomilým vyčíňaním preberá najskúsenejší z nich, starý dobrý JÁN CUPER - bielovlasý mudrc a odveký križiak za to, čo je vhodné a primerané (ako napríklad sadnúť za volant najebaný jak štolverka). Morálne lúče nad obzor sýto-farebnej komunity, prináša nikdy nezapadajúce slniečko v podobe ich usmievavého Vodcu. Ten v šou figuruje predovšetkým ako symbol Božstva, ku ktorému sa postavičky modlia.

Mecenášom projektu by sa mal stať podľa môjho skromného odporúčania jediný a ozajstný kajnšmetke audiovizuálnych diel v Ríši - pán Peter Krupa spolu s asistentom, rovnocenným znalcom zábavy (verejnosti neznámym) Dušanom Dušanom, ktorý to celé berie športovo. 




Na rozvoji tohto projektu si dám záležať. Vidím v ňom totiž veľký a mimoriadny potenciál, keďže podobného formátu na Našom Slovensku nieto! 
Záverom, dúfam, že sa mi tento sen podarí v dohľadnej dobe rozvinúť viac, zrealizovať a napokon ním vymyť mozgy i posledným kaviarenským intelektuálom, tým sfetovaným,anarchistom s neusporiadaným myslením a nulovými pro-národnými hodnotami, vzdelaním a rozhľadom, ktorí sa pomaly, ale isto stavajú do role nepriateľa tejto Bohom požehnanej krajiny. 

s úctou mne vlastnou M.S.

piatok, 1. januára 2016

PRÍLIŠ RUŽOVÉ SNY


     Cigánka Džesika sa rozhodla, že chce hrať v porne. No nie len tak v hocijakom. Džesika chce kariéru.

Truľo Karči píše scenáre a nakrúca. Vždy to chcel robiť. Vždy sníval o tom, že z neho bude niečo ako nový Paľo Bielik. Svoje pornofilmy chápe ako vysoký druh umenia. 

"Napľujem jej na cecky!" vyhŕkne známy pornoherec Roko Prokop. 
"Nie, zatiaľ ju len hladkáš po stehne," zdráha sa vizionár Karči.
"A potom jej napľujem na cecky..."
Džesika sedí v zákulisí. Pozoruje režiséra v akcií a utrápeného Roka, ktorého konzultácia hodinu pred nakrúcaním unavuje. Karči sa na ňu pár krát usmeje a Džesika roztrasený úsmev opätuje. Roko si rukou škádli cicinu.

Karči zúrivo listuje scenárom. Ukazuje na poštársky bicykel, prstom vo vzduchu naznačuje okruh, ktorý má Roko obísť okolo stromu, pod ktorým v letných šatách bude ležať Džesika. Karči našiel inšpiráciu v Hanákovom filme Ružové sny. Ak sa tento film nakrúti, bude to tá najhoršia citácia filmu v pornoparódiách vôbec.

"Len ju proste pomiluješ pri tom strome, čo na tom kurva nechápeš?"
"Čo po mne húkaš, ty kokot! Ľuďom je u prdele, či tým cituješ Jakubiska, či koho!"
"Hanáka!"
"Ale prosím ťa..." pornoherec mávne frustrovane rukou. Režisér šmarí scenár o zem. Štáb nevie, čo sa deje.
"No môžem sa ja na to vyjebať! Choď domov! Postískaj si ženu a na kameru zabudni! Už si STARÝ! DOPIČE... starý aj pre tento film. Veď ani nevyzeráš ako Nvota..." lamentuje Karči.
Roko Prokop nasrato hodí poštársku kabelu na zem a odíde. Karči teatrálne stiahne svoj šál k nohám a pohľadom zablúdi na znudenú Džesiku. 
"TO CHCEM TOĽKO VEĽA? KÚSOK NEHY PRED KAMEROU?!"
Džesika sa zdvihne. S porozumením sa k nemu ticho privinie.
"Dyk, phodľa mňa si ghénius."

Ešte v ten večer sa Karči zobúdza v posteli vedľa Džesiky. Ako správny umelec, ktorý potrebuje trpieť, aby si niečo dokázal, volá Rokovi, ospravedlní sa mu a nechá ho obliehať jeho novú múzu pred kamerou. City k Džesike sa znásobujú a hromadia v senzitívnom autorovi. Čoraz častejšie odvracia hlavu od kamery a v potemnelej strižni posmrkáva, vyhovárajúc sa na alergiu na celuloid. S Džesikou sa stretáva. Chodia spolu na večere, zabávajú sa. Zisťuje o nej, že je veľmi inteligentná, aj keď nie je, ale to si myslí aj sám o sebe.

V sobotu Karči berie Džesiku člnkovať sa na Domašu. Je to možno pochabý plán, ale veslujúc sa jej chce zveriť so svojimi citmi, lebo už to ďalej takto neznesie. Od pološialeného starého rybára si nielenže požičia čln, ale vypočuje si aj príbeh o tom, ako na Domaši v roku 2013 chytili kapitálneho sumca. Rekordman vážil cez 80 kíl a meral 258 centimetrov. Karči sa bez záujmu otočil, ale starý blázon ho zastavíl.
"Videl som jeho brata!"
Akási mystická hmla zahalí starcove oči.
"Je raz tak veľký, v papuli má zaseknutých asi sto háčikov! A nenávidí človeka! Chce sa pomstiť! Nemali by ste ísť... NEMALI BY STE ÍSŤ!"
Ignorujú čudné varovanie. 
Karči vesluje do stredu jazera. Slnko zapadá. Džesika si pochutnáva na bagete z pumpy a omrvinky hádže do vody rybkám. Karči jej básni o tom, aké ďalšie slovenské filmy ho ovplyvnili v snahe zaplniť dieru na trhu s pornoadaptáciami. Ospevuje Vlčie diery, Perinbabu, ale i Sedím na konári a je mi dobre. Džesiku to príliš nebaví počúvať. Nevidela nič z toho. Prišla sem pretože verí, že ju tento človek pretlačí do vysnívaných výšin. Jej ružové sny stoja na ružových snoch Karčiho. 
Ak ju teraz hoc i požiada o ruku, dievča nesmie odmietnuť. Už nikdy viac sa nevráti do svojej osady. Už nikdy viac sa nesmie vrátiť k otčimovi. Už nikdy viac nechce robiť na lodi v Anglicku. Už nikdy...
"Chcem sa ti s niečím zveriť," zasnene pozrie na ružovú oblohu, akoby sa lúčil so slnkom.
Džesikina ruka s posledným kúskom bagety vlaje nad hladinou. Vtedy sa z vody vynára obrovská sumčia papuľa zdobená hádam stovkou kovových háčikov. Chňapne Džesiku za útlu rúčku a strhne ju do vody.
Karči reaguje na masívne šplechnutie. Vidí tlstý sumčí chvost plesknúť o hladinu a Džesikine tenké nôžky miznúc v zelených hlbočinách Domaše.
"Na!" pleskne sa Karči bezradne po stehnách.

Gigantický sumec pláva na samé dno. Troví Džesiku a škodoradostne sa usmieva guľatými očami. Už nikdy z nej nebude žena pre Karčiho a už vôbec nie pornohviezda.

M.S.