Kapitola 22
Máte moje požehnanie, smradi
Júnové neskoré nedeľné poobedie, začiatok osemdesiatych rokov a ja sa prvý krát rozhodnem ísť do kostola. Potreba získať odpustenie zadarmo a rýchlo, vo mne narástla po tom, čo som sa znova zaplietol so Sabinou. Nekonečný príbeh.
Je pravda, že celý včerajšok som nasával a na raňajky som mal mlieko, gin a Toffiefee, takže tento nápad sa nezrodil práve v najlepšom rozpoložení.
"Otče." posadil som sa do spovednice a úprimne si povzdychol. Bolo na čase priznať si svoje najhoršie túžby a dostať za ne rozhrešenie.
"Otče, ste tu?"
Pochrapkávanie za okienkom ustalo a ktosi slastne zamľaskal.
"Otče, ste to vy?"
"Á-eeehm-áno..."
"Otče, chcem sa vyspovedať."
Odpovedal mi len mocným potiahnutím mrmlu nosom a začal som aj bez toho, aby ma služobník Boží vyzval. Predsa len som nechcel, aby celý kostol predčasne napáchol tým, čo sa mi derie z úst.
"Situácia sa má tak, že už celé roky sa oddávam... ako to len nazvať... no skrátka - ľúbim mať pohlavný oný so zadanými ženami," vykoktám zo seba zmätene.
"Päť zdravasov, amen-tma... a dávajte si na to pozor do budúcna," zahundre hlas a ja neverím, že toto má byť moje odpustenie.
"No vy mi asi nerozumiete. Chrápem so zadanými, nie je to nejaký maximálny hriech, alebo také dačo? Nikdy nepozrieš na ženu blížneho svojho, tak nejak?"
"Pozrite pane, nikoho ste nezabili, nezmrzačili, nikoho neokrádate. Ak šúpete ženu nejakému volovi a ona je za to celá rada, nie je to vaša vina. Je to vina jej samotnej, je to jej rozhodnutie, lebo môže vás aj odmietnuť. Defektní ľudia vedú defektné vzťahy. Taká je dnes doba, mal som o tom... ehm... asi mesiac dozadu krásnu kázeň. Boli ste tu?"
"Nie, nebol."
"Vec sa má tak, že ak je vaším veľkým pokušením trtk...aaahghm... teda mať pohlavný styk so ženami, ktoré sú zadané, je to samozrejme satanove pokušenie. Diabol vás nabáda k tomu, aby ste sa zaujímal o ženy, čo niekomu patria... ale aj o ženy ako také..."
"Kedysi som sa uspokojil, len so ženami, čo sú vo vzťahu, to viete, dnes je taká psia doba, že vzťahy sú len na chvíľku, ide to jak z rýchlika... ľudia žijú vo vyprázdnených konštrukciách, trvá im krátko, než vyhoria, potom sú si ako brat a sestra, ale posledných desať rokov už nemám zábrany, ani pred manželským zväzkom a ten je... posvätný. Nevravím, že je to funkčné, taký zväzok... ale je posvätný."
"Vy ste ženatý?"
"Nie. Ja som muzikant."
"Ahá. Každopádne prijmite Krista, on vás povedie."
"No to sa ľahko povie. Viete, mňa láka aj tá možnosť, že za najbližším rohom schytám na hubu, alebo, že sa starý vráti v momente, keď ona bude... uhm... proste... je to také príjemné riziko..."
"A čo ak sa vám to jedného dňa vráti? Čo ak budete vo vzťahu a nejaký dilino vám začne chodiť za frajerkou?"
"No tak ja už som si užil svoje. Nejedna mi ušla s iným, ale viete, čo som si vtedy povedal? Môžem nadávať? Povedal som si, jebať na to, nebol som ti dosť dobrý, tak sa pakuj! Alebo tu ostaň mrcha a prilepím ti ofinu o čelo žehličkou!" zlostne som si udrel do stehna.
Naozaj, myšlienka na to, že by nejaká zotrvala a následne ma opustila, už bola pomerne vzdialená, ale aj tak vedela zabolieť. Po rokoch besnenia a prchavých záväzkov som však v sebe na čas utlmil žiarlivosť a hnev pretavil do vášne. Myslím, že keby pri posteli za mnou stál Kristus, vyzvem ho do trojky.
"A kde chodíte na tie ženy, synku?" vyzvedá farár a ja by som prisahal, že si tam vzadu odpil z fľašky.
"To je jedno. Neriešim príliš ani to, či sú blondínky, černošky, brunetky, trpaslice... len musia byť zadané."
"No pekne. A kedy sa to vo vás zlomilo? Prečo ste tu? Akáže vina vás sem dohnala?"
"Ó Padre, ste vy ale osvietený! Moja najdrahšia láska Sabina, nejednu pieseň o nej spievam, včera po spoločnej noci mi akosi začala prehovárať do duše. Zistil som, že ešte nejakú mám a..."
"Moment. Sabina? Sabina O' Rivalová?"
"Uhm..."
"Moody?"
"Zambo?"
"TY KOKOT!"
Vystrelil som zo spovednice ako neplánované odpálená ruská raketa. Obzriem sa a vidím punkového medveďa Zamba O'Rivala, ako sa vyrútil zo spovednice, kde asi prespal prehýrenú noc, lebo (ako už vieme) včera doma nebol. Hodí po mne cez celý kostol neoznačenú fľašku s chľastom.
"SEEEM POOOĎ!"všimnem si, že má z nejakého dôvodu na sebe ogrcanú sutanu, ktorá mu znemožňuje beh. Šprintujem zo svätostánku a šiniem si to dolu zeleným briežkom k prašnej ceste. Zambo sa vytacká von. Udrie ho do tváre ostré slnko a berie do ruky hrable.
"ZAJEBEM ŤA HRABĽAMI!" ziape.
"Vravel si, že to nie je moja vina! Nikoho som nezabil, nezmrzačil, ani neokradol! Defektní ľudia vedú defektné vzťahy!" brešem spätne.
Odrazu sa vynorí tank. Starý hrdzavý tank si pred nedávnom zadovážil môj kamarát Bezprstý Stív, aby mohol všade machrovať, že si na ňom chodí kupovať tabak. Rozbehnem sa a naskočím naň zozadu. Zakvačím sa rukami. Zambo za mnou chvíľu beží, hoci tank sa vlečie kurevsky pomaly. Snaží sa ma z neho zdrapiť hrabľami. Nohami ich odkopávam. Napokon to po päťdesiatich metroch vzdáva. Nadýcha sa prachu, prehne ho a začne chrchlať.
"TY ŠPINA! SABINA JE TEHOTNÁ!" napína ho.
"NEROZUMIEM!"chúlim sa vzadu na tanku, držiac sa kovového výčnelku.
"SABINA JE V TREŤOM MESIACI, TY BUZERANT!"
"JA VIEM! A RAJCOVALO MA TO!"
"VYMLÁTIM Z TEBA AJ TÚ DUŠU, KTORÚ NEMÁŠ!" funí zlostne. Vyčerpane sa zvalí na zem a zapáli si cigaretu, aby naštartoval pľúca. Som síce chorý bastard, ale od tohoto "Božieho služobníka" žiadne odpustenie nechcem.
Ešte asi mesiac nasledovalo pár mrzkých telefonátov zo Zambovej strany. Potom som vydrapil pevnú linku a hodil ju z balkóna pred zelovoc.
To, že s ním Sabina čaká decko, ma pochopiteľne sralo, lebo som si ho nevedel predstaviť ako dobrého otca. Na druhej strane, to by som si nevedel predstaviť ani v mojom prípade...
z originálu preložil:
M.S.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára