"Margita! Kde si, ty piča?" pozdraví zdutý Hubert po príchode do svojho domu. Od roboty mu vyhladlo a lačný bachor sa mu krútil ako bubón miešačky na cement. Na obed mal len tresku, tri deci borovičky a štyri desinky, takže sa po celodennej šichte nevedel dočkať kolienok s vajcom od jeho drahej pani manželky. Prechádza sa bytom a nohami odhŕňa porozhadzované šatstvo na zemi.
"To je čudné... väčšinou tu býva upratané," škriabe sa na vydutom bruchu.
Olejom zamazané montérky si ešte nestihol vyzliecť, keď tu zrazu, šípiac svár vo vzduchu, vtrhne do vedľajšej izby.
Oči mu zamrznú v nemom úžase.
Margita leží roztiahnutá na posteli, ako dobre vykysnuté cesto, zavalená akýmsi kostnatým telom.
"TY TRÚFANLIVEC VYJEBANÝ!" rozohní sa zdutý Hubert, keď vidí dvojicu zauzlenú do seba, inflagranty zápasiť s lenivou rozkošou. Schmatne ho za vlasy a odliepa od ženy. Mocnou labou mu vyhodí sánku za uši. Kostnatý muž sa zvalí na zem a schúli sa do nahého klbka, z ktorého vyčnievajú iba nekryté, zdurené semenníky. Hubert si necháva záležať a kope ho priamo do nich.
"ROKY MANŽELSTVA NAVNIVOČ!" prská Hubert, Margitu má zakvačenú na chrbte a škriabe ho nechtami po krku.
"A vieš ty, čo je dnes za deň? Ty odroň sprostý!"
"UTOROK! UTOROK JE!"
"MÁME VÝROČIE! VÝROČIE! DVADSAŤ ROKOV SPOLU!" jačí žena.
Hubert prestane kopať do chlapca na zemi a sústredí sa na ženu, ktorá jeho robustné telo stehnami stíska odzadu a nepríjemne mu škriabe tvár. Snaží sa zakvačenú Margitu zo seba striasť hádzaním sa o stenu a šúchaním chrbta o zárubňu. Spoločný, dvadsaťročný obraz zo svadby pod početnými otrasmi praskajúcej steny capne na zem. Zamilovaný portrét sa roztrepe na sto častí.
Nábytok chlapisko zhadzuje rukami. Nahé ženské telo nevydrží zúrivý kolotoč a preletí spálňou ako odkopnutá mačka. Krehká štyridsiatnička poznačená životom s alkoholikom, sa zosunie v náreku k zemi.
"KTO JE TO! KTO JE TOTO HOVADO A ČO ROBÍ V MOJOM DOME!"
"To je drahý, žiaľbohu, ale aj chvalabohu tvoja NÁHRADA!" vzlyká žena. Milenec si zakryje otlčené guľky, placho sa usmeje na pána domu a zamáva mu, naivne ignorujúc pomenovanie "náhrada".
Hubert náhle prestane bojovať. Sadne si do črepov vlastného manželstva, ponorí hlavu do rúk. Prstami si stisne obočie a náhle ho osvieti. Za zavretými očami, tam kdesi v úplnej tme, sa objaví svetlo na konci tunela. Z neho sa vynára zahmlený sled premárnených momentov z manželského života. Už sa viac nemusí vzpierať. Prichádza pochopenie a náhla úľava. Žena ho mlčky sleduje, ako sa zdvihne, otovorí dvere a mohlo by sa zdať, že sa dočista pomiatol, keď so šťastným hulákaním vybieha z domu na ulicu. Strháva si tričko, strháva si zajebané monterky.
Milenci, zabalení v prepotenej plachte, šťastlivca sledujú spoza okna a hladkajú si modriny.
Huberta osvieteného novými možnosťami, v tú ranu zrazí nablýskaný Mercedes a jeho telo zbavené života, preletí vzduchom do jarku. Z Mercedesu triedy A, vystúpi niekto, kto poslednou dobou na ich pozemku obsmŕda častejšie, ako milenec, alebo manžel. Diabolský exekútor Daniel. Prižmúri oči a nenávistne ich upriami na domček. Studený pohľad skenuje a prebodáva dve osoby v okne schované za záclonou.
Huberta osvieteného novými možnosťami, v tú ranu zrazí nablýskaný Mercedes a jeho telo zbavené života, preletí vzduchom do jarku. Z Mercedesu triedy A, vystúpi niekto, kto poslednou dobou na ich pozemku obsmŕda častejšie, ako milenec, alebo manžel. Diabolský exekútor Daniel. Prižmúri oči a nenávistne ich upriami na domček. Studený pohľad skenuje a prebodáva dve osoby v okne schované za záclonou.
Milada sa pozrie na Náhradu. Povie mu, nech si zbalí veci.
Už jej viac neprekáža, že tento kostlivec ešte vždy býva s mamou.
M.S.
