streda, 29. júla 2015

Z VOLEJA



     Najbohatšiemu rapperovi súčastnosti Fabrike, sa zažiadalo zasúperiť si s novou hviezdou undergroundu. Mladí ho žerú a nechcene, tak opúšťajú vyhasínajúcu legendu. Unavuje ho vidieť instagram a facebook, na ktorom sa všetci vyjadrujú, že je momentálne najlepším rapperom a freestyle majstrom na scéne, ktorý si celú Fabrika pripisuje na svoj účet. Podobní tu pre neho nemajú miesto a rozhodol sa ho cez svoj videokanál vyzvať na battle.

Tretie Oko sa battlu zdráhal. Vedel, že je to celé dopredu naplánovaná udalosť, akási masáž ega pre vyzývateľa a príliš sa mu do toho ísť nechcelo. Napokon, si povedal, že do toho predsa len pôjde.

Streda, deväť hodín večer, vychytený Klub Salamander. Publikum netvoria decká, ktoré Tretie Oko pozná, keďže VIP vstup je len pre vyvolených. Jediné, čo ho teší je fakt, že je tam s ním aspoň jeho priateľka Táňa a že sa celý battle steamuje na Fabrikovom kanáli live. Ozve sa prvý skreč a tá veľká gorila so zlatou reťazou prichádza na stejdž s uterákom okolo krku ako boxer do ringu. Tretie Oko je nízky a nervózne prešľapuje do bítu. Hľadá slová, uvažuje. Fabrika sa pozrie na popísané predlaktie, kde má fixkou vytetovaný text a okamžite spustí:

Jaaaaaaaaaau!
Oho, uhm...
Keď robím muziku, sedím si na ušiach
bíty nekradnem, len si ich požičiam
Žatva ovácií je to, čo dostávam
honím si nad publikom, keď ústa otvára
v prvej rade to vždy schytá najkrajšia postava
Otrava, moje hejty sú najlepšia potrava
pre všetkých nesmelých, znudených yolov
spamujem svoj úspech, disujem trollov
vozím sa v audine, mával som volvo
zabudni bratku, čo bolo, bolo
Teraz mám hradby z tiel mŕtvych volov,
čo mi nepriali a meliem len o tom
donekonečna jak bohato obohraný vinyl
s kým som sa pobil o svoj originál štýl,
čo za morom letí, len tu sa neudomácnil
Sledujem trendy, fashion a hry
hrávam pred koncertmi na najnovšom PíEsPí
Mám skoro štyridsať, no nemám, čo ty
dlhé roky som naháňal svoje detské predstavy
Underground držal ma dlho pri zemi
teraz hrám elektropop aj pre prízemných
Nezmením nič z toho, čo lieta o mne v povetrí
rozdúcham oheň, ktorý horí aj v bezvetrí
ty trepeš dve na tri, robíš to bez hanby
zatiaľ, čo od maminy pýtaš lóve na handry
Moje ego skosí tvoje všetky zúfalé snahy
ma kopírovať v narcis ošiali, no nech sa darí!
Je to tak prirodzené, tak to má byť
som najlepší v hre, mám ťa čím udáviť
desať rokov v bruchu nosím stokilový shit
poď z neho ukrojiť, chcem ťa ním nakŕmiť
tlačiť ti ho do krku, papuľu ti rozdrviť...

Tretie Oko mu surovo skočí do reči neodskúšaným volejom.

STOP!
Keď vidím takých ako ty, chytá ma panika
zrejme si držíš v kredenci antipsychotiká
obrábaš zdochliny, kým tečie z nich lubrikant
a lížeš umelé cecky popového zombieka
voláš to romantika, no pre nás ostatných
si prototypom nekrofila, Fabrika.
Vyjeb sa na minulosť, nikoho netrápi,
čo nosíš teraz a čo si mal vtedy,
koľko dáš za tenisky a čo si vrazil do gatí
- veď keď sa vyzlečieš, tak si to stále ty
stárnuci, bez škôl, s komplexami, plešatý
chlap, čo ho teší, že má v riti vrazený
svoj vlastný kolík chlpatý...

Viac už nepovedal. Hodil mikrofón na zem a odišiel z pódia. Na prekvapenie všetkých, jeho pár slov prebilo niagáru naučeného textu svojho súpera a rap battle vyhral. Fabrika rozzúrený nespravodlivým verdiktom, dopichal porotcovi gumy na fábií a vrátil sa domov.
Doma pred zrkadlom nechápal, ako sa mohol Tretie Oko dozvedieť o jeho celoživotnej chuti nadžgať si vlastný úd do zadku.


M.S.

utorok, 21. júla 2015

WORKING CLASS HERO

     Gaba fackovala letargia na každom kroku a ustavične cítil mravce v bruchu. Pomaly sa k nemu zakrádalo tušenie, že sa v spoločnosti kaviarenských intelektuálov začínal nudiť čoraz viac. Nebavili ho dlhé sociálno-kultúrne žvásty. Nedokázal sa vyjadriť ani k situácií v Grécku, ba priam ho to nezaujímalo. 

Heňo je Gabov bývalý spolužiak zo základnej školy. Ich cesty sa rozišli v deviatej triede a dnes robí pomocné práce na lešení. I v tento slnečný septembrový deň si veselo púšťa petržalské melódie z telefónu. Zaslúžene si dopraje paramountku sediac na lešení po odpracovaných dopoludňajších hodinách.

Gabo obklopený partiou utáraných rozumbriad postupuje cez prechod, smerom do nimi adorovanej artovej kaviarne. Heňo ho spozná z lešenia a prekričí svoju obľúbenú piesonku o kurvách z Vrakune. Mocným hlasom Gaba pozdraví.

"Kamarát?" Gabo len s horkosťou akceptuje popichnutie od jeho posmievačných priateľov. Heňa v hanbe neodzdraví. 

Ako tak sedia v kaviarničke, pretekajú sa v tom, kto ušúľa viacej cigariet a zhodnotí súčasnú albánsku kinematografiu, za čo v partií dostane dočasné uznanie, v tvári červený Gabo potláča uprdnutie. Aj napriek faktu, že prdieť je ľudské, je z toho čoraz viac nesvoj. Čoraz viac sa sústredí na to, aby tu po ňom raz niečo hodnotné i vážne zároveň ostalo. Nestíha si všímať to, čo jeho priatelia. Väčšinou len ticho pozoruje okolie a čaká na správny podnet. Na niečo, čo ho opäť vráti do sveta, ktorý tak obdivoval... 

Uprostred vášnivej debaty o obrazoch nejakej Rusky, ktorá otláča pysky ohanbia na plátno v snahe jednak zaujať, ale (asi) aj poukázať na dominantnú silu ženskosti, Gabo náhle vzplanie. Oheň mu vyšľahne spod svetra, ale jeho spontánne samovznietenie ostáva nepovšimnuté. Dôležitá debata o ruskej kunde pokračuje, keďže sa Gabo do nej ani nezapojil, je takpovediac vyšachovaný z hry.
Gabo sa ospravedlní, zdvihne svoju horiacu postavu a nenápadne zaplatí za frapučíno a raw punčový rez. Potom pomaličky odkráča z kaviarne.

Heňo si z lešenia všimne, že Gabo je v jednom ohni a padá na chodník. V okamihu sekundy kopne do vedra s vodou. Špliechanec Gabov plameň uhasí. Heňo skočí z lešenia k nemu, zabalí ho do svojej ufúľanej košele. Gabo len v mrákotách naň pohliadne skrz viečka bez mihalníc.
"Si okej, kamarát?"
Premočený Gabo vyštekne na Heňa pár sprostých slov, ešte vždy tlejúc, zhodí zo seba špinavú robotnícku košeľu a vráti sa schnúť tam, kam patrí - späť do kaviarne, hľadať sa v konetexte nových podnetných debát.


M.S.

nedeľa, 12. júla 2015

SPRÁVA O VYČÍŇANÍ POLTERGEISTA Z NIŽNÝCH VLÁH

Nižné Vlahy 1956

Cez víkend z piateho na šiesteho júla 1956 sa v obci Nižné Vlahy stal pozoruhodný úkaz. Manželia Jerguš Zápotocký a jeho žena Vilma pracovali na novostavbe ich budúceho domu. S výstavbou im pomáhali miestni, ktorí si cez víkend dali oddych. V temer dokončenom dome si očití svedkovia všimli pár nevšedných udalostí, ktoré trvali len jeden víkend a viac sa neopakovali.

V ono sobotné ráno Jerguš spozoroval počas raňajok, že vodováha spadla z drezu na kuchynskej linke. Nepoškodenú libelu zodvihol a mrzuto sa vrátil k praženici. Vodováha opäť spadla, čo ho donútilo zvýšiť záujem. Položil ju späť na pôvodné miesto. Bublinka neukazovala žiadne výrazné odchýlky ani šikminy na dreze. Zatiaľ, čo ostala na svojom mieste, vzduchom zasvišťal tanier s praženicou a pristál na Jergušovom zátylku. Udivený Jerguš utekal za susedom Ing. Hroncom. Jeho manželka bola v tú dobu u svojej sestry Alžbety. O podivuhodných zásahoch v ich dome, bola informovaná až o tridsať rokov neskôr.

Z poznámok Ing. Hronca:
"O desiatej hodine dvanástej minúte ráno som prišiel do domu. Bol zdanlivo prázdny. Na zemi v kuchyni rozbitý tanier so zvyškami raňajok. Inak všetko v poriadku. Spočiatku skeptický, zavolal som do domu aj môjho vtedy pätnásť ročného syna Karolka, ktorý hneď medzi dverami dostal zásah letiaciou tubou od lepidla do tváre, po tom, čo prehlásil, že žijeme v modernej dobe a na záhady tohoto typu neverí. Z následkov sa liečil ďalšie dva dni. 
Chlapi pracujúci na stavbe dorazili o druhej poobede. Za ten čas sme si stihli so susedom a majiteľom novostavby, pánom Jergušom Zápotockým, všimnúť pár tajomných úkazov počas nasledovných pozorovaní.
Valček na cesto v kuchyni sa po otázkach na nezvaného hosťa, pomaly začal hrozivo dvíhať do úrovne očí, napokon spadol k zemi. 
Dekoratívna fujara na chodbe, začala hrať nesúrodú melódiu, levitujúc vo vzduchu asi pätnásť centimetrov od zeme (Jerguš si ľahol na dlážku a nebojácne krajčírskym metrom odmeral túto vzdialenosť).
Na chodbe sme si posadali do kruhu nad vercajg. Napadnutí pán Jerguš a môj syn si preventívne nasadili robotnícke helmy. Vyzval som silu, nech si vyberie ľubovoľný inštrument. Hľadiac do otvoreného vercajchu, čakajúc na akýkoľvek pohyb náčinia, nás troch odrazu vyrušilo nečakané strhnutie garniže vo vedľajšej miestnosti a prudké zabuchnutie dverí. Pre bezpečnosť všetkých zúčastnených, sme sa rozhodli ťažké a nebezpečné predmety uskladniť radšej v pivnici môjho domu.
V únave z rozmýšľania nad čudnou situáciou, som sa mienil posadiť, keď tu mi náhle škodoradostná sila potiahla stoličku spod zadku a udrel som si trtáč.
Vtedy dorazil i zvyšok zúčastnených. Robotníci dorazili o druhej, no keďže bola sobota poobede a všetci došli z miestnej krčmy Krmelec, nedokážem si trúfnuť nakoľko boli schopní vierohodného prejavu. Ich skúsenosti však hovorili jasnou rečou. Mali sme v to poobedie dočinenia so samoľúbym poltergeistom, ktorý na akúkoľvek výzvu reagoval trucovito po svojom. Vzhľadom na vysoký stupeň ignorantskej svojvôle a roztopašné útoky na celé mužské osadenstvo sa odvažujem povedať, že entita bola ženského pôvodu."

Útok priamo na sebe zakúsil aj pán Julo, ktorý bol v partií piatich robotníkov. Tvrdí, že ho zlostný prízrak zhodil zo schodíkov na verande, no nikto zo zúčastnených nepostrehol počas dvoch dní aktivitu mimo domu a tak sa jeho výpoveď rozplýva v súlade s jeho vtedajším stavom. 

Ing. Hronec ďalej pokračuje:
"Aby som uviedol ostatných kolegov do problematiky, položil som na seba prázdne pivové fľaše a požiadal nezvaného hosťa, nech ich zhodí. Poltergeist strhol nové tapety v prázdnej miestnosti a rozhádzal montérky uložené na rebríku. Dvaja neustáli vlastné prekvapenie a na moment zamdleli. Jeden utiekol zavolať kňaza späť do krčmy. Kňaz dorazil až večer oslabený spoveďami miestnych štamgastov. A síce záhadná sila sa pred ním nepredviedla, no nezmohol sa na slová. Len popod červený nos skromne a pomaly poznamenal, že cíti zvláštnu auru a prítomnosť niečoho, čo tu nepatrí. Následne sa odtackal domov. Na druhý deň súhlasil s vysvätením pozemku. Po modlitbách sme pocítili náramnú úľavu, keďže aktivita úplne utíchla. Kňaz nás pohostil výbornou malinovicou a sused Jerguš už viac neželané problémy nemal."


M.S.