piatok, 13. februára 2015

SKUTOK

Všetci ste kokoti.
Pomyslel si Starý Berco, ako tak zádumčivo sedel a premeriaval si klientelu krčmy U zrazenej srny. Potiahol si z dlhočiznej cigarety a ponoril rapavý nosisko do peny treťotriednej žbrndy, ktorú tu s drzosťou nazývali pivom. 




Je sviatok Valentína a ten kujón Berco, už dávno vie, o čom to celé je.
Zahmýri sa v kúte a len tak na pol očka sa zameria na stôl, kde odumiera regulérny štamgast Krištof Rákócsi. Pije tretiu becherovku a čaká na kamaráta, ktorý si s ním po desiatej zahrá šachy. Je otcom troch detí, dve plnoleté, jedno ešte stále zápasí s pätorkami na učilišti. Na počiatku bola láska z obdivu - neskôr kameň úrazu. Žena si ho vzala, aby sa mohla v malom meste všetkým pochváliť, aký je len Krištof šikovný. Ako on všetko opraví. Po desiatich rokoch ho nechala s troma deťmi, keď už nebolo, čo opravovať a ani publika, ktoré by jeho talent odtlieskalo i jeho ženu za dobrý výber pochválilo.

Pozdraví Krištofa zdvihnutím cigaretky a pohľadom unikne k jukeboxu, s ktorým zápasí mladý neonacista Robo. Jedenásty krát po sebe si púšťa Reklamu na ticho. Jeho drahá Miladka sa s ním pred mesiacom rozišla. Vždy sa jej páčili jeho široké ramená a jazvy na holej lebke. No nebol jediný s týmto výzorom v partií na vlas... teda na koleno podobných paholkov. Dnes večer ju s kyticou v ruke veľkou dosť na to, aby zahalila vidinu istej jebačky, oprie Robov brat. Za posledný mesiac v poradí druhý z partie, ktorý má ramená širšie a jazvy krajšie ako Robo.

- No šak je tam bordel, dopiče! 
Mávne smerom k radiátoru majiteľ pajzlíku, nešťastne štelujúc programy v telke, na ktorú sa sem chodí dívať len on.
- Kde? 
Spoza baru žmúri útla vyklepaná päťdesiatnička Jolanka. Majiteľ nasrato podíde k radiátoru a kopne doň. Studené rebrá vypľujú kúdoľ prachu a tri špaky zabalené do zmuchlanej servítky. Barmanka Jolanka dobehne s ohyzdnou kefou a nahrnie kôpku do prázdneho krígľa. Majiteľ ju neprestáva osočovať. Je podráždený, lebo už dvadsaťtri rokov spolunažíva v mŕtvom vzťahu s jeho pani manželkou. Rozprávajú sa jedine vtedy, keď v akcií na cherry paradajky dôjde na rozhodovanie, či vezmú tie žlté, alebo červené. Každá veta tej múmie, ktorá doma spí vo vlastnom sarkofágu je pre neho otravným výstrelom do vzduchoprázdna, ktoré si precízne vybudoval v hlavičke. Na začiatku boli podmienky. Múmia ho ocenila, ak jej vyhovel, Zľutovala sa, ak sa on prispôsobil. Bol to vďačný otrok, no dnes, o štyridsať kíl ťažší a o niekoľko vlasov chudobnejší, už má princípu "niečo za niečo" plné zuby. Uteká do vzduchoprázdna a tiká, ako časovaná bomba. Rozviesť sa, by v jeho svete nebolo chlapské, ale zbabelé. A potom príde sem, na toto svoje malé pieskovisko, kde môže ziapať po bezbrannej Jolanke.
- No to neni všetko! Ešte je tam vzadu kopa sračiek, toto tu nebude!

- Všetci ste kokoti, povie si Berco, keď sa tak rozhliadne po putike a vidí každého zápasiť s vlastnou minulosťou. 
Vstane, nahne sa za bar a podíde k majiteľovi s nožom v ruke. Zrazu aj Reklama na ticho stíchne a je počuť iba bzukot vrtule na zajebanom strope. Berco však nemá v záujme rozpárať majiteľovi zimnú vestu quicksilver a následne vylomiť čepeľ noža medzi jeho rebrami a valiacim sa páperím. Iba sťažka odfúkne, pokrúti hlavou hodnotiac problém. Nohou galantne odsunie Jolanku. Vopchá nôž do rebier radiátoru, kúsok pošmátra a na zem vypadne obrovská zdochlina potkana s papuľkou plnou vajglov. Zdvihne ho jemne za zelený chvost a vsunie po pás hlavou nadol do pohára. Jolanka vďačne vzhliadne k šľachetnému Bercovi a pošle mu trojzubý úsmev. 
Berco tej lásky vo svete už videl, ale spôsob akým žene vyčariť úsmev na tváričke, si našiel až na staré kolená. Krčmárovi podal do dlane nôž rukoväťou k bruchu, žmurkol naň podnapitým sivým okom kapra a vystresovanú ženu s potkaním pohárom jednou rukou mocne pohladil po ramene. Zvyšok večera mlčky obsedel, dokým Jolanka nezavrela.



M.S.

2 komentáre: