Stojac v telefónnej búdke, v kaluži vlastných zvratkov, hádže mladík posledné mince do stroja. Vytočí číslo a volá starej známej firme, ktorú mu pár rokov dozadu vyfúkol Zambo O'Rival, čím mu vlastne naštartoval kariéru folkového speváka. Na studené sklo búdky kreslí mráz jemnú vrstvu ornamentov. Pestrofarebný ohňostroj na zabudnutej čiernej nebeskej klenbe sa v jeho očiach stráca s poslednými sekundami roku 1974.
"S-S-Sabina... si tam? Počujem, že funíš..."
Mohlo mu to neskôr pripadať potupné, ale momentálne verí, že robí správnu vec, takú, čo by urobil každý správny chlap a zaprial jej všetko dobré do Nového roku, akoby sám seba chcel v opitosti presvedčiť, že drobné ušľachtilé gesto má vôbec nejakú cenu.
"Vďaka... a ty sa hlavne neurážaj v novom roku za každú pičovinu..." odkázala vzdialená ozvena napokon. Chvíľku porozmýšľal nad veľavravným posolstvom a potom zavolal ďalšej.
"S-S-Sisa, si sama?" od úst mu stúpa para, v ktorej sa stratí každé slovo.
"Ty čo mi otravuješ frajerku, kokot?!"
"Ahoj Fufo, nečerti sa, chcem vám len zaželať..."
V pozadí, tam kdesi na druhej strane spojenia bolo počuť Sisu, ako hovorí, zlož mu to, ani s ním nevolaj, hoci mu pri poslednom telefonáte pár mesiacov dozadu v snahe vylízať sa z kaše a faktu, že ho odmietla, vravela, môžeš sa hocikedy ozvať, som tu pre teba. Vo vinšovaní už ďalej ani nepokračuje. Emočne podchldený, vrúcne podgurážený, ale zároveň spokojný, že to zlé ostalo v končiacom roku, tresne slúchadlom o vidlicu.
Opustí telefónnu búdku a očistí si topánky v snehu. Vyštverá sa na odparkovaného oslíka a rezkým cvalom sa vydá do tmy. Ododnes môže srať na všetkých, pre ktorých nikdy nebol dosť dobrý. Žiadny z tých ksichtov nechce už v živote vidieť ani počuť. Je prvý január a svetu vytrie zrak ako Moody Jerk, nenapraviteľne tvrdohlavý zmrd s kolísavou chôdzou a náladou.
M.S.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára