utorok, 23. decembra 2014

VIANOČNÁ NOČNÁ MORA


     Mikuláš sa po roku leňošenia znova vybral do roboty. Od srdca veselo pozdravil polovičatú verbež - drobných elfov, čo sa tlačili v malej kutici a snažili sa z korešpondencie zistiť, ktoré z detí klame, ako celý rok sekalo dobrotu. Natiahol si červené galoty, obul hrubé čižmy a dlhočiznú bielu bradu si v zhone zababral Coca-Colou. Do saní sa obtlstlý deduško ledva zmestil, takže si dal už tradičné novoročné predsavzatie - mal by som prestať fajčiť a začať cvičiť aspoň Pilates. Zapriahol svojich deväť sobov i nechal zrobených trpaslíkov, nech mu na sane pripnú vrece s presnými replikami hračiek, ktoré si rodičia niektorých detí nemohli dovoliť. Odpil si z ťapky a zapráskal bičom.

Ako sa tak premával nočnou oblohou a veril, že to zas do siedmej rána všetko stihne, všimol si, že prelieta nad oblasťou, kde kolabuje jeho fungel nové GPSko. 
Nachádzal sa niekde, kde v živote jeho noha nevkročila. V krajine obklopenej horami a lužnými lesmi - na magickom mieste, kde zastal čas a nemú kontinuitu mohol narušiť len človek. Rudolfov nos zabliká ako výstražná kontrolka. Soby sa nedokázali zorientovať v hmle a splašili sa. Dostali sa do bodu, kedy už nedokázali vzdorovať gravitácií. Mikuláš mal ešte pol šichty pred sebou, keď sa zrútili do stojatej vody. Zradne pokojná príroda sa obrátila proti nemu a bahno začalo prehĺtať jeho sane. 
"Oh, Comet! Oh, Cupid! Oh Dunder a Blixem!" volal zúfalo na svoj záprah, ktorý mizol  pod kalnou hladinou. Po zvuku rolničiek ostali len bubliny. Jedine Rudolfovi sa podarilo z popruhov vyvliecť a dotiahnuť deduška na breh. Vrece s darčekmi fungovalo na hladine ako bója. Mikuláš sa ho pevne držal a stonal. 

Za prvej svetovej vojny havaroval niekoľko-krát. Za druhej svetovej vojny sa musel katapultovať. A počas studenej vojny ho v Rusku ostreľovali zo strachu pred americkou špionážou - v Amerike zo strachu pred ruskou špionážou, no takúto katastrofu ešte nikdy nezažil.

Sedí v zime premočený na brehu, chvátavo dýcha a preklína miesto, kde stroskotal. Rudolfovo kúzlo sa úplne stratilo. Stal sa z neho obyčajný sob. Nos vyhasol, komunikácia zlyhala. Nereagoval ani na sadni, ostaň a ľahni, nieto ešte na vzlietni. Len vyľakane stál a pozoroval, ako sa dedko v snahe zachrániť tohtoročné Vianoce prehrabuje v batohu. Vyhadzoval samé nepotrebné somariny, až napokon našiel, čo hľadal. Zálesácky nôž s kresadlom pre Samka zo štvrtej bé a Paľkovu SAS: príručku na prežitie od Beara Gryllsa. 

Mikuláš trasúcimi sa rukami založil oheň. Bál sa, že toto je koniec. Po hodinách strávených v nehostinnom prostredí od hladu začal škúliť. Vedel, že z červeno-bielych roksových lízaniek v tvare rúčky od dáždnika do rána nevyžije. Potreboval takisto teplý úkryt, v ktorom sa zohreje a prečká noc. Ponad vatru pohliadol na Rudolfa... 

Deduško po kúskoch vkladal mäso na žeravé kamene z pahreby. Keď si zajedol, schúlil sa do brušnej dutiny rozpáraného soba pod zasneženú jedličku a čakal, čo sa bude diať...

Mnoho detí ostalo sklamaných, že nedostali to, čo chceli. Vyzeralo to beznádejne aj pre rodičov. Teraz ostali odkázaní na každoročné zháňanie darčekov pre svojich najmenších. Dospelí v hmotnej núdzi, vyčkávali dlho do noci pri okne, aby prišiel zázračne štedrý pupkáč a obdaril ich ratolesti.
No na svete sú aj miesta, kde sa dejú zázraky. Nech sú tie miesta akokoľvek tmavé a neprebádané. Nech sú kruté a chladné, nevezmú si úplne všetko. 
Práve preto si šťastný Samko na Druhý sviatok vianočný našiel krvou a srsťou ulepený zálesácky nôž pod stromčekom. Vieru v zázraky nestratil ani Paľko, ku ktorému sa o týždeň neskôr dolu komínom dostala blatom ufúľaná príručka od Beara Gryllsa a jeho oči sa rozsvietili radosťou. 



M.S.




Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára