Kľavý Kubo, miestny odborník na konšpiračné teórie sedel so Zajakavým Vincom v krčme. Vinco si čítal pri siedmej borovičke Zem a Vek a rovnako ako celá dedina i on koktal hrôzou znepokojený informáciami, čo ho z krásne nadizajnovaných stránok už celé noci trápili. Kľavý Kubo, ktorému detská kolika narobila paseku len s telom, no myseľ mal otvorenú a čistú, chcel Vinca, ale i zvyšok dediny ubezpečiť, že apokalypsa zo strany 22 zatiaľ nehrozí. Ako odborník na konšpiračné teórie vedel selektovať, čo má brať s nadhľadom jemu vlastným a čo v sebe skrýva potencionálnu "pravdu". To, čo však písali v časopise bol číry nezmysel opajcovaný z biblie.
Keď však zdesení obyvatelia začali nachádzať mŕtve ryby na brehoch stojatej vody, uverili v blízky koniec, aj napriek tomu, že si chodia k tamojšiemu jazierku umývať škodovky a ryby skrátka hynú, keď im žiabre zasviní olej. Panika sa šírila, nikto nikomu neveril, všetci sa odvolávali na zjavenia. Apokalypsa v dedine začala nadobúdať konkrétne rozmery a vznikala z chaosu, ktorý mal na svedomí jediný muž.
Tibor Eliot Rostas sa svojim šamanským pohľadom díval z obrázka na webe priamo na Kľavého Kuba. Kubo si vtedy náhle všimol jednu drobnôstku, ktorá mu mnohé vyjasnila. Zrazu bolo zrejmé, kde pán T. na svoje pravdy chodí. Medzi svoje pokrútené prsty vzal pentelku a vyznačil znamenie, ktoré sa zračilo v novinárovej tvári.
Vbehol do krčmy so svojim vysvetlením a obrázkom v ruke. Ak existujú illumináti a tajné spolky, tak pán T. E. Rostas dozaista patrí k nim a tým pádom, by mu nikto nemal veriť. Na dôvažok pribil hrdzavým klincom na stenu obrázok, ktorý hovoril za všetko.
Z krčmy sa rozkríklo, že Kubo má predsa len recht a niečo v tej strapatej hlavičke má. Sedlač potešená faktom, že pôda nekrváca, nikde inde, len v okolí miestneho bitúnku, že nebesá nehoria, ale sú to obyčajné splodiny z neďalekej kafilérie a ryby v stojatej vode mreli vždy s rovnakým odhodlaním, sa zriekli krásnych ilustrácií, ktoré ich k časopisu prilákali. Zriekli sa i textov, ktoré ich vydesili. Vrátili sa do svojich obydlí a prestali myslieť na to, že kurence tety Božky sú nositeľmi rakoviny. Nebáli sa kupovať pomaranče, v ktorých sa mala ukrývať nebezpečná ebola a taktiež pili kakao. Na kakau nie je nič zlé.
Časopis sa do týždňa vyparil z výkladov trafík a tí, čo ho mali ešte doma, ním podkúrili v piecke. Kubove svedectvo o Rostasovej participácií s tajnými spolkami, ktoré majú šíriť strach a obavy medzi slušných, ale bojazlivých ľudí, visí na stene krčmy dodnes.
M.S.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára