utorok, 13. januára 2015

MRZUTÝ MONTY


     Vyliezol som do ulíc a učupený v tráve pozoroval tie kurvičky, ako sa zase pretekajú. Ako sa im v očiach trbliece strach zo samoty. To preto sa trhali pred prehriatym klubom o jedného nezainteresovaného fešáka. Prešľapovali z nohy na nohu. Fajčili jednu od druhej, pripravené urobiť hocičo. A on to uhral na cool chlapca so slovníkom dedinského futbalistu. Zúfalé dievčatá mu zobali z ruky každú holú, alebo nedopovedanú vetu. Nezaujímalo ich o čom rozpráva, ale dokedy. Dokedy sa to bude niesť v duchu konverzácie, najradšej by ho chytili za pudlo a dotiahli pred oltár. Heh, nie, preháňam. Odfotili by sa s ním a ukázali svetu, aké sú šťastné, že ich nemučí prázdna posteľ a tá desivá nahrávka z archívov ich svedomia, ktorá sa vždy spustí, keď huby sklapnú. Malí, maličkí ľudkovia na smrť vydesení z myšlienky na samotu. Nevďační exoti. Veční puberťáci. Zliezajú sa v klube, z ktorého celú noc bude hučať ten hlasný chaos, čo volajú hudba. Keby to aspoň nebolo nad mojou obývačkou, kurva... Vždy sa preľaknem v pokojnom tichom rozjímaní, keď sa nado mnou ozve siréna a dunenie. Vybehnem hore, posnorím, či to tu už konečne bombardujú, ale práve vtedy som svedkom guľometného rehotu a ten predražený yperit, čo kupujú vo veľkých sklenených budovách s eskalátormi, zasmradí ozón takým štýlom, že týždeň hladujem, lebo soplím a nedokážem si nájsť potravu. A potom tu je toto. Stepujúce, uzimené chuderky volajú taxík. Z posledných síl zbroja, z kabeliek vyťahujú granáty skutočných prosieb. Naťahujú sa o jedného gádžina s reťázkou. Prestrelky v štebotaní a ten štebot je zúfalý. Každé "póóóď!", je výkrikom o pomoc. Dievčatká z domčekov pre bábiky, ktoré staré, znudené babky strašili sračkami o ubíjajúcej samote. 
A teraz to mám pred nosom. 
Vojnu zo zúfalstva. Hlavná motivácia - strach. Výzbroj - v kabelke. Taktika - naučená z časopisov, prípadne z dlhodobej praxe. Maskovanie - výrazné (nápadný rúž, obočie obkreslené uhlíkom, ligotavé bundičky a obtrhané pančuchy). Obete - ľahko oblomné. Jediná výhra - nepočuť seba samú v tichu vlastnej izby. 
Ah bože, ešteže som krt a na tieto obskúrne pičoviny sa dívam rozmazane.

Krtko Monty sa vrátil do diery a dal si na večeru dážďovku. Dážďovka neprotestovala.


M.S.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára