"Sranda musí byť!" povedal si Imre a spustil sa na holom pupku dolu zamrznutým svahom. Jeho priatelia mu boli v pätách. Narazil však na limity toho, čomu sám hovoril sranda. Objavili ho nehybne s hlavou v spráchnivenom pníku.
Ani jeden z kamarátov nevedel jeho žene a trom dcéram vysvetliť, že sranda bola u Imreho vždy na prvom mieste. Sranda bola s ním v krčme, keď si postavil metrovú pyramídu z kríglov a nechal trpaslíka Jura, aby ju odniesol na tácke až k barovému pultu. Srandou bolo priviazať kamaráta Jerguša o strom na chate a zistiť, čo s ním do rána spraví zasnežený les. Dokonca i na svadbe ho neopúšťal humor a pred oltárom namiesto ÁNO, žartovne prehlásil - NIE, JA JU NECHCEM.
Jeho tri dcéry vyrastali v dvojizbovom byte, kde Imre ustavične kul chlapčenské pikle na najmladšiu z nich, dokým z jeho vtipu "strašidlo v skrini" nezačala na päť dlhých rokov koktať.
Imre bol jediný muž v obci, ktorý si kúpil tropické zviera. Obrovského leguána menom Vlado so sebou ťahal na prechádzky a susedov zdravil veselým - "No čo ty tajtrlík!"
Za tridsaťsedem rokov čírej radosti z uprednostnenia srandy pred všetkým ostatným, Imre nechal žene na krku dlhy plus hypotéku a byt plný elektrických spotrebičov, ktoré boli asi ako manželstvo s ním - raz to išlo, raz to nešlo. Posledná vec, čo svojim dcéram kúpil, bol nafukovací Ben Affleck v životnej veľkosti. Nikto sa nesmial, iba najmladšia v štrnástich znova začala koktať.
Imrovi na pohreb neprišiel ani jeden z jeho kamarátov. Pohreby nie sú zábavné, ani trochu. Síce si vždy prial mať veľkolepý pohreb plný hurónskeho smiechu, nikto sa ani len neusmial. Peňazí po sebe priveľa nenechal a tak sa pani manželka musela ponúknuť miestnemu hrobárovi, aby jej na oplátku uložil muža do zeme. Na pohrebe vdova podišla k rakvy a jej jediné slová v dome smútku potichu odzneli: "Imre sa vedel zabávať..."
M.S.
Ani jeden z kamarátov nevedel jeho žene a trom dcéram vysvetliť, že sranda bola u Imreho vždy na prvom mieste. Sranda bola s ním v krčme, keď si postavil metrovú pyramídu z kríglov a nechal trpaslíka Jura, aby ju odniesol na tácke až k barovému pultu. Srandou bolo priviazať kamaráta Jerguša o strom na chate a zistiť, čo s ním do rána spraví zasnežený les. Dokonca i na svadbe ho neopúšťal humor a pred oltárom namiesto ÁNO, žartovne prehlásil - NIE, JA JU NECHCEM.
Jeho tri dcéry vyrastali v dvojizbovom byte, kde Imre ustavične kul chlapčenské pikle na najmladšiu z nich, dokým z jeho vtipu "strašidlo v skrini" nezačala na päť dlhých rokov koktať.
Imre bol jediný muž v obci, ktorý si kúpil tropické zviera. Obrovského leguána menom Vlado so sebou ťahal na prechádzky a susedov zdravil veselým - "No čo ty tajtrlík!"
Za tridsaťsedem rokov čírej radosti z uprednostnenia srandy pred všetkým ostatným, Imre nechal žene na krku dlhy plus hypotéku a byt plný elektrických spotrebičov, ktoré boli asi ako manželstvo s ním - raz to išlo, raz to nešlo. Posledná vec, čo svojim dcéram kúpil, bol nafukovací Ben Affleck v životnej veľkosti. Nikto sa nesmial, iba najmladšia v štrnástich znova začala koktať.
Imrovi na pohreb neprišiel ani jeden z jeho kamarátov. Pohreby nie sú zábavné, ani trochu. Síce si vždy prial mať veľkolepý pohreb plný hurónskeho smiechu, nikto sa ani len neusmial. Peňazí po sebe priveľa nenechal a tak sa pani manželka musela ponúknuť miestnemu hrobárovi, aby jej na oplátku uložil muža do zeme. Na pohrebe vdova podišla k rakvy a jej jediné slová v dome smútku potichu odzneli: "Imre sa vedel zabávať..."
M.S.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára