nedeľa, 26. októbra 2014

KONÍČEK


     Tibor a Rudo sú kolegovia z práce. Tiborov koníček je každú nedeľu si ísť zastrieľať na strelnicu za mestom. Rudovo srdce zviera celoživotná úzkosť. Rudo sa dozvie o Tiborovom hobby a spýta sa ho, či by nemohol ísť raz s ním. Tibor chodí zväčša sám, takže je vďačný za parťáka a súhlasí.

Je nedeľné poobedie. Sú na strelnici. Tibor cíti pri každom cinknutí tlejúcej nábojnice to, čo pri svojej žene v posteli už dvadsať rokov nepociťuje. Rudo sedí opodiaľ na lavici a čosi si píše na papierik...

"Ďakujem všetkým, čo to so mnou vydržali, či už chceli, alebo museli. A tí, čo to nevydržali a otočili sa mi chrbtom - bozajte ma v riť. Rudo"

Papierik si zasunie do náprsného vrecka košele. Tibor si všimne, že Rudo ticho vysedáva a mávne naň. Rudo pribehne. Celý rád, že môže pred niekým zamachrovať, Ruda v rýchlosti zaškolí. Rudo vezme odistenú zbraň a strčí si hlaveň do úst. Stlačí spúšť. Cvak. Nič. Skúsi ešte raz. Nič. Tibor ani nedýcha. Kvér sa zasekol. Rudo s rehotom vytiahne omrmlenú hlaveň, pleskne kolegu po ramene a povie, že to si len robil piču. Vráti mu pištoľ a s doznievajúcim smiechom si ide sadnúť späť  na lavicu...



M.S.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára