DADA CREW - KRST DEBUTOVÉHO ALBUMU V CABARET VOLTAIRE UŽ TÚTO SOBOTU, POĎ!

     Ak nežiješ na dne studne jak drbnutá Samara z Kruhu, tak si celkom iste uvedomuješ, kto teraz diktuje trendík. Ver tomu, že najväčší HAJP okolo formácie DADA CREW len tak ľahko neutíchne. Je mi jasné, že aj ty followuješ Manreyov Photogram a neunikla ti video-pozvánka na sobotňajší krst ich debutového elpéčka Flausíme s Nietzchem. Už tento víkend, tak môžeš zažiť neopakovateľnú atmosféru živého vystúpenia experimentálnej skupiny, ktorá svoju inšpiráciu nachádza v deväťdesiatďeväť rokov starom smere, známym aj ako antiumemie. Chalani sú optimistickí a i napriek tomu veria, že prinášajú do našich končín niečo nové.

O texty sa znovu postaral freestyler BRETON a sľubuje nezrozumiteľné malátne skladby o ničom, tak ako to máme radi.
"Väčšinou si ideme egotripík, za ktorý nás cenia. Napríklad Marcel (MC DUCHAMP) často rapuje o tom, že sa rád oblieka ako žena. Inak máme radi top značky Hugo Ball, alebo Tzara, lenže mali sme dosť problém s tým, že im robíme neplatenú reklamu. Nejak sme začali s konceptom na vlastnú značku a už máme von mikiny JBMNORMY. No a teraz sa viac pozeráme na situáciu vo svete a okolo nás... len ponúkať nejaké riešenia sa nám moc nechce. Taká Fúza Lisa je automaticky napísaný text, o tom, že skôr Mone Lise narastú fúzy, ako na našich tvárach... rovnako tak ostatných deväť skladieb, sú veci nad ktorými nikto z nás zas až tak nerozmýšľal, ale napríklad Chutila jak falafel pojednáva o tom, ako som k sebe vzal neznáme dievča zo Sýrie. Na jednu noc..."

Breton nedávno pre fpiči.sk prezradil, že tvorbu textov a hudby často-krát robia spoločne.

"Hráme sa so skladačkami, to je pre nás základ tvorby. Občas sa zídeme nad bucket klobúkom, kde sú nahádzané slovíčka písané na papierové skladačky od pika a od piky začíname skladať text. Pomáha nám v tom náhoda. To isté robí Manray, keď sampluje... takže tak no... čiže náhoda je vlastne taký náš ďalší houmie..."

Hudbu a celkový vizuál ako vždy zabil mladý a talentovaný MANRAY.
"Občas používam foťák, ale väčšinou mám pocit, že mi ho ani netreba..." s falošnou skromnosťou komentuje výrobu merčendajzu novátorský producent.

Vlna hejtu za ich vlastne revolučnú prvotinku Tagnem sa na pisoár, čo je dnes už kultovou záležitosťou, nikoho neodradila od cesty za popularitou. Nasledovala spolupráca s uznávaným hudobným producentom Kandinským na hite s 80's feelingom Jeden celý rayovgram v nose mám.

"Po odozve na viral prvého singlu nám všetko ide tak akosi ľahšie a to sme mali pocit, že doska  bude ready for made tak o rok. Stihli sme získať 24k fans a to nás nakoplo k tvorbe..." vyjadril sa o úspechu frontman MC DUCHAMP. 

Takže jak sám vidíš, títo trendsetteri idú naplno a plánov majú veľa - ako nám stihli pošepkať medzi nimi je aj divoká áfterka a my tam rozhodne budeme, nech sa dáme s nimi v klube DOLE!

No a tebe neostáva nič iné, než zaželať skupine čoraz viac pozornosti a chystaj sa v sobotu na krst do klubu Cabaret Voltaire! NEZABUDNI - alebo zostaň doma a záviď!

článok spracoval: Alexander Refrešer

foto: Marcel Duchamp (zdroj Photogram @manray)

predpredaj vstupeniek na:

www.robimehudbusiqhojdaciehokona/dadalol.com

MOLOTOVOV KOKTAIL

     Sveťo, Jojo, Libor, Zoltán a Milo bola momentálne najoslavovanejšia pätica. Chlapíci mali nastúpiť na celý rok do najtvrdšieho lapáku pod silným mediálnym dozorom. Nedopustili sa žiadneho prešľapu voči spoločnosti. Sedieť idú dobrovoľne. 

Jedná sa o reality show s názvom Odsúdení. Hráči riskujú vlastnú dôstojnosť a bezpečie za múrmi najtvrdšieho väzenia v krajine. Snímaní len kamerami z chodieb a vlastných ciel. Zvíťazí len ten, kto najdlhšie vydrží v lochu bez toho, aby sa prezradil. Špeciálna komisia vybrala z mizerných tisíc uchádzačov piatich, ktorí prešli ťažkými úlohami, psychotestom a nemajú dosiaľ žiadny záznam v registríku trestov. V pondelok nastúpia do basy. Za bránami väzenia nikto zo spoluväzňov netuší, že sú súčasťou reality show a ich tváre ostanú v anonymite. Finalisti hrajú o milión eúr a dvadsaťtri centov.

Moderátorom je Sajfa. Vysielajú sa aj nočné špeciály a krátke víkendové reportáže.

Prvý mesiac.

Po šiestich dňoch v cele sa právnik Milo zosype. So slzami v očiach oznámi do infrakamery, že končí. Podľa pravidiel, tieto slová nemožno vziať späť. Z basy vychádza nazad do civilizovaného sveta ako posratý slaboch. Na YouTube možno nájsť i niekoľko verzií remixov jeho nočných nárekov.

Druhý mesiac.

Opravár áut Jojo bol dva krát znásilnený, ale stále ťahá a je na pokraji zrútenia. Podnikateľ Libor vedie. Úspešne sa mu podarilo infiltrovať do miestneho biznisu s ostrými predmetmi a práškami. Zoltán sa z dosiaľ nevysvetliteľných príčin rozhodol držať hladovku. Chýba mu žena a dcéra. Po mesiaci a dvoch týždňoch v chládku začína schádzať zo zdravého rozumu. Rozvedený zubný laborant Sveťo sa raz pobil, ale okrem toho nič výnimočné.

Tretí mesiac.

Sexuálne znivočený Jojo to napokon vzdáva. Vracia sa domov k žene. V štúdiu si poplače na Sajfovom ramene a môže ísť späť do života, ktorý tam vonku zanechal. Jeho žena sa s ním rozvádza. Chlapi, s ktorými zvykol chodiť na pivo a jazdiť na motokárach, sa mu po incidente z reality show vyhýbajú. Jojo končí sám a jeho biznis krachuje.

Ostatní, nikdy neodsúdení, sa potýkajú v base so všetkým, čo miestni mukli už dávno majú za sebou. Sveťo sa opäť dostal do potýčky, prekvapivo nie so spoluväzňom, ale s intrigánskym Liborom. U mnohých si tým získal rešpekt. Zoltán stále drží hladovku.

Štvrtý mesiac.

Libor o Sveťovi prehlásil, že nikdy v base nesedel. Rozšíril túto správu medzi miestnych. Sveťo sa z toho samozrejme rýchlo vykrútil a Libor opäť skončil s rozbitou papuľou. Jeho tvár už bola otlčená. Nechcel preto riskovať aj zvyšok. Nevedel však, že keď sa vráti, svoju nádhernú snúbenicu nájde obletovať iného, bohatého modela bez rozbitej papule. Hru opustil, keď televízny dramaturg nastolil úlohu pre troch zvyšných hráčov - nechať si v base ihlou vytetovať do kože nejaký motív. Sveťo si dal vytetovať morskú pannu a kotvu. Pološialený Zoltán si nechal vytetovať usmiaty zemiačik. Kérku mu pochválili aj bachari. 

Keďže hra bola štvrtý mesiac ukončená, lebo Zoltánov stav sa natoľko zhoršil, že bol prevezený helikoptérou do nemocnice, kde sa vyjadril, že už pokračovať zrejme nebude, zo Sveťa sa stal automaticky víťaz. Bol prepustený na slobodu. 

V televízií mu veselý moderátor odovzdal šek na milión eúr a dvadsaťtri centov.

Sveťo si však na život vo väzbe až príliš zvykol. Chýbali mu priatelia, chýbalo mu mlátiť sa s ľuďmi, chýbal mu ustavičný pocit toho, že aj tak ho sledujú kamery a tým pádom sa cíti v bezpečí. Akoby bol v nejakom horšom wellnesse, kde je oň postarané. A to ho tešilo najviac.  

Vyjebal sa preto na výhru. Poslal ju s ospravedlnením vlastnej rodine. Nevedel, čo s ňou. Potiahol nosom pri sentimentálnom pohľade na tetovačku morskej panny, pri spomienke na veselé potľapkávanie od ľudí, ktorých tam nechal.

"Jednosmerný lístok za mreže, poprosím," skonštatoval sám pre seba a hodil molotovov koktial do výkladu benzínovej pumpy. Usalašil sa na obrubníku v tureckom sede a okolitý chlad pomaly mizol. Okrem vatry na benzínovej pumpe ho hriala aj skutočnosť, že počuje blížiace sa sirény policajných vozov.

M.S.

KOLOTOČÁRSKY RAJ

     "Bodaj by vás parom vzal, kurvy cigánske..." zachrchlal nervózne Dezidér Stojka, keď vyliezol zo svojej maringotky a videl tú spúšť. Odpľul bokom a utrel si zvyšok flusanca, ktorý sa mu zahojdal na špinavej brade. Utiahol si zips na šuštiakovej bunde a podišiel k autodromu, kde rozjarené deti na trati šantili v sprche iskier. Vedel, že sa na autodrome miestne dedinské decká radi zrážajú, dokonca učinil i preventívne opatrenia, aby sa to nedialo. Ceduľu s nápisom: NEOTĹKAJTE SA MI TU, LEBO STIAHNEM KOŽU Z VAŠICH MATERÍ! si aj napriek všetkému tí drzejší paholkovia nevšímali. Ozrutnými labami, zdobenými na každom prste prsteňmi, odtlačil detské hlávky od seba, sťa steblá vysokej trávy a predral sa k poškodenej káre. 

Založil päste vbok, lebo mali chuť lietať vzduchom, prezrel škody a otočil sa na škodoradostné tváre.

"KTO?"

Deti rad radom na seba ukazovali prstom a vyhovárali sa jeden na druhého. 

Dezidér mal v krvi kočovný život. S rodinou o siedmych bratoch, jednej matke a otcovi, ktorého len odhadom nazýval otec, si pred pätnástimi rokmi založili púťovú atrakciu. Vzhľadom na veľké finančné straty sa im podarilo ukryť na mieste, kde noha daňováka nikdy nevkročí. Ukotvenie v obci Fokumé a stabilita v ňom celé roky varili tulácku krv. Cítil nespokojnosť na každom rohu, čo sa odzrkadlilo nielen na jeho zovňajšku, ale i na upadajúcich atrakciách. Kyvadlová loď so zožltnutými pirátmi a vysmiatou prsnatou morskou pannou, lákala už len pravých odvážlivcov, keďže jej zlovestný vrzgot pri svišťaní vzduchom sa šíril dedinou ako svojho času mestský rozhlas. Plesňou ošľahaný stánok na občerstvenie, ktorý obsluhovala Dezidérova sesternica Džesika, ponúkal okrem ružovej pavučinky na špajdli, občasnej ponuky langošov, či klobásky len tak s chlebíkom i hazard so zdravím. Hrdzou poznačený retiazkový kolotoč čas od času odfrkol matičku, či klinec, no nikdy nie návštevníka. Zato rozheganý autodrom donekonečna trápil prevádzkára elektrickými skratmi a vysokým potenciálom usmrtiť. Bola to jediná atrakcia, ktorá bola stabilne pri zemi a nemala šancu niekoho vyhodiť do luftu ďaleko za rozpadnutý plot, ale aj napriek tomu bola čoraz viac životu nebezpečná.

Ako tak Dezidér stál zmietaný emóciami a strachom, uvedomil si, že je to možno posledný krát, kedy vidí autodrom funkčný. Spomína na prvé testovanie, ligot svetiel za horúcich letných dní. Pitie burčiaku s bratom Gejzom, keď kolotoče utíchli a pocit zadosťučinenia zo zábavy a radosti, ktorú sem priniesol. Obzvlášť autodrom vždy vynášal. Bola to jeho pýcha. No po tom, čo musel pred pol rokom prepustiť matku za pochybné veštenie zo sedmových kariet a kávových usadenín, lebo v obci to má tradíciu a dokáže to každá druhá žena, po jednom ho začali opúšťať i jeho blízki. Snaha nahnať peniaze na strelnici v štýle, kto trafí premiéra medzi oči - odnesie si odmenu, ho tiež vyšla draho. Na vzduchovke zámerne vychýlil mušku tak, že ľudia začali škúliť a každý v dedine investoval radšej do povinných dioptrií. Jeho povesť v tomto ex-raji sa otočila proti nemu. Zrazu je sám a zmätený, naháňa každú mincu v túžbe prosperovať a možno sa i zbaliť a odísť inam.

Skľúčene obíde deti a sadne si na rozkladaciu stoličku. Z vrecka teplákov vytiahne sošku panenky Márie a s plačom pohliadne do nebies. 

"Povedz, čo mám robiť! Nič už neostáva, len zavrieť to tu... CELÉÉÉ!" rozhadzuje rukami, lamentuje. Deti, od ktorých chce len, aby ho rešpektovali za tú trochu potechy, stoja vzadu a pomaly ich prechádza sranda. Takéhoto zlomeného Stojku ešte jakživ nevideli.

"PREKLIATA ZÁBAVA!" roní slzy a deti pomaly k nemu prichádzajú. Počúvajú cigánske motlitby a prosby, ktoré nenechajú chladné nikoho, ak im plne rozumie. 

"Ujo Dezidér... neplačte... nechceli sme..." hladí ho chlapča po pleci.

"Aaale choj mi dopiče, nechajte ma napokoji!" 

"Lázslo je šikovný, šáák si? On to opraví, pomóžeme všetci!" deti kývu hlavami. Dezidér pustí panenku Máriu, ktorá sa hlavou zapichne do blata. Otočí sa k deťom. Rohy, ktoré im videl spočiatku pod ofinami, sa stiahnu, aby videl to skutočné. Nad čierne kučierky im vystúpia zlaté svätožiary.

Netrvalo dlho a deti z dediny sa pustili do práce. Nech na ich radostnom ihrisku zábavy svieti každá žiarovka, znie každá melódia, tak ako by si samé priali. Dezidér bol radosťou bez seba a obetoval pár jázd zadarmo. Dokonca i brat Gejza sa vrátil z ďalekého Belgicka, aby sa predviedol a prehovoril o tom, čo sa v cudzine o kšeftovaní naučil. Všetci mu pochválili nový účes. Usmievavo poznamenal, že je to preň reprezentatívny výzor a zároveň nezaprie jemu vlastný temperament. Nevedel, že tento zostrih sa volá mulet a tak to nazýval po svojom - vpredu biznis, vzadu párty. Keď deti pozapájali každý obvod, vyleštili každučký centimeter a natreli svoje obľúbené kolotoče nanovo, Dezidér sa opäť s pýchou jemu vlastnou pozrel na to, čo mu bolo súdené. Mať kolotočársky raj. Celá dedina sa prišla pozrieť, no vrátiť všetko do obehu, chcelo ešte čas a skúšobnú prevádzku. Všetci vyvaľovali oči spoza hrubých skiel a plesali nadšením. Objali svoje ratolesti a potriasli si s Dezidérom rukou. Tu sa budú všetci radi vracať a s prejavenou podporou i platiť za atrakcie. Na internete spravili Kolotočárskemu raju vlastnú facebookovu stránku, nech sa osveta rozšíri i v okolí. Všetko to znova ožije už o týždeň.

Nastal večer, dva dni do spustenia prevádzky. Dezidér si unavene sadol na rozkladaciu stoličku. Pár hodín dozadu ľudí požiadal, nech idú domov a nechajú ho s jeho znovuzrodeným snom osamote. Popíjal a plakal od dojatia. Hľadel na vysvietený autodrom, každý tón opakujúcej sa melódie mu rozvibroval srdce, akoby bol znovu malý chlapec. Vstal, že sa na káre, ktorá ešte pred mesiacom zlovestne chrlila iskry a ohrozovala životy, prevezie po trati. Vzal si svoju fľašku, natesno napratal do káry svoje zavalité telo, opustil ostatné odparkované a veselo vyrazil plný nádherného šťastia. Veselil sa opito, lial pálenku po sebe a všade vôkol. Ale ako to už raz býva, nie každé dieťa má elektrikársky talent a to, ktoré opravovalo práve toto nešťastné vozidielko, bolo zo všetkých detí najmladšie. Šesť ročný Lázslo je síce šikovný, ale na technologickú zdatnosť musí ešte dozrieť. Práve preto kára okamžite skratovala a zakliesneného Dezidéra v sekunde zhltla obrovská sýto-žltá vatra, ktorá v tme ožiarila celý celučičký Kolotáčársky raj. 

M.S.

SVADBA

     Ženích Horác a jeho nevesta Matilda podnapito tancujú v prievane. Dokorán otvorené dvere od krčmy nezavrie nikto z hostí. Každý túžobne čaká, že aspoň jeden z práve oddaných novomanželov, tými dverami zdrhne jeden od druhého. Rodina a blízki postávajú vôkol a neveštia z toho nič dobré, v duchu každý dvojici meria ich vlastný kratučký čas do ďalšieho odcudzenia. 

Pomaly sa hýbu do nie tak pomalého rytmu skladby Scatman, ale čas akoby sa im spomalil pri splnení dávneho spoločného snu - mať svadbu v ich obľúbenom pajzli Posledný hvizd. Matilda pozrie mužovi do očí a pohladí ho útlou rúčkou po načesaných bokombradách.

"Už sa len zdekovať na nejaký opustený ostrov," šepne.

Horácovi sa z útrob prederie mocné chlapské odgrgnutie. 

Sedí sám, odkázaný na nemilosť vo svojom obľúbenom kresle, tej svojej milovanej krčmičky. V ruke drží pohárik a v skrivených ústach si poťahuje zhúžvanú marsku. V mysli sa mu zmráka. Vodnatými očami si prezerá tú spúšť.

Po bare sa plazí leguán zelený, na zemi rozjebaná svadobná torta, jak keby ju niekto zrušil dynamitom. Všade črepy, miestami kvapky krvi zo zápasu. Gýčová ozdoba mladomanželov z torty rozgniavená podrážkou od topánky v marcipánových troskách. Rodina a známi s krútením hlavy opustili krčmu už dávno. K hlupákovi synovi sa nepriznávajú. Jediný, kto v krčme ostal je štamgast a viacnásobne neúspešný samovrah Rudo, ktorý nebol na zozname pozvaných, ale oslava skončila už pred štyrmi hodinami. 

Dôvod? Matildu pochytila náhla clivota, zdesila sa spoločného súžitia s týmto tu a bez slova zdupkala spred oltára. V svadobných šatách za pár drobných si zavolala taxík na toalete. Vbehla do hrdzavej fábie a stratila sa v tme. Matildina strana ostala zmätená. Horácova strana si vydýchla. Horácovi sa priťažilo. Už hodiny sa jej nevie dovolať. Najlepší priateľ ho tu v krčme osočoval, že je sprostý ako tágo a dôverčivý, za čo mu Horác do hlavy hodil popolník a vykopal ho z krčmy na ulicu. Keď hnev utíchol, Horác začal chladne bilancovať škody, plusy i mínusy. Výsledok? Ostala mu silná láska ku kreslu, v ktorom si usína. A ešte má rád toho leguána na bare, ten je jeho. Volá sa Vladko.

Plieska sa po vrecku, krčí nosom na barmanku Zuzku. Dvihne prázdny pohár a zažiada si borovičku.

Na chvíľu privrie znavené oči a začne pochrapkávať. V sne navštívi svoju ženu. Sedí na chodníku a tlačí si k hrudi vinylové platne. Pozerá sa do diaľky, kamsi do prázdna. Horác pri nej zastane usadený v motokáre. K zadnému nárazníku priviazané plechovky. Zloží si helmu.

"A čo ty tu?" s úsmevom jej podá balík marsiek. Vtedy pricvála spevák kapely, ktorého dosky si Matilda tlačí k hrudi. Horác je udivený. So spevákmi sa mu predsa nikdy nesnilo a tento má dokonca krásneho bieleho koňa, pri ktorom drobná, tesná motokára vyzerá... ehm... viac, než skromne a tak trochu neuspokojivo. Matilda vyskočí na koňa, pritisne sa k nemu. Hodí platne do skoro manžela a zasyčí: "Ty retard! Už choď domov..."

Horác otvorí oči. Zuzka pri ňom stojí a karhá ho, že zaspáva. Opakuje mu, nech už ide domov. Ženích len mávne rukou a pohľadom zablúdi k ubitému Rudovi sediacom pri bare.

"RUDO! Nože odsyp ešte z toho kokaína!"  

M.S.

Z VOLEJA

     Najbohatšiemu rapperovi súčastnosti Fabrike, sa zažiadalo zasúperiť si s novou hviezdou undergroundu. Mladí ho žerú a nechcene, tak opúšťajú vyhasínajúcu legendu. Unavuje ho vidieť instagram a facebook, na ktorom sa všetci vyjadrujú, že je momentálne najlepším rapperom a freestyle majstrom na scéne, ktorý si celú Fabrika pripisuje na svoj účet. Podobní tu pre neho nemajú miesto a rozhodol sa ho cez svoj videokanál vyzvať na battle.

Tretie Oko sa battlu zdráhal. Vedel, že je to celé dopredu naplánovaná udalosť, akási masáž ega pre vyzývateľa a príliš sa mu do toho ísť nechcelo. Napokon, si povedal, že do toho predsa len pôjde.

Streda, deväť hodín večer, vychytený Klub Salamander. Publikum netvoria decká, ktoré Tretie Oko pozná, keďže VIP vstup je len pre vyvolených. Jediné, čo ho teší je fakt, že je tam s ním aspoň jeho priateľka Táňa a že sa celý battle steamuje na Fabrikovom kanáli live. Ozve sa prvý skreč a tá veľká gorila so zlatou reťazou prichádza na stejdž s uterákom okolo krku ako boxer do ringu. Tretie Oko je nízky a nervózne prešľapuje do bítu. Hľadá slová, uvažuje. Fabrika sa pozrie na popísané predlaktie, kde má fixkou vytetovaný text a okamžite spustí:

Jaaaaaaaaaau!

Oho, uhm...

Keď robím muziku, sedím si na ušiach

bíty nekradnem, len si ich požičiam

Žatva ovácií je to, čo dostávam

honím si nad publikom, keď ústa otvára

v prvej rade to vždy schytá najkrajšia postava

Otrava, moje hejty sú najlepšia potrava

pre všetkých nesmelých, znudených yolov

spamujem svoj úspech, disujem trollov

vozím sa v audine, mával som volvo

zabudni bratku, čo bolo, bolo

Teraz mám hradby z tiel mŕtvych volov,

čo mi nepriali a meliem len o tom

donekonečna jak bohato obohraný vinyl

s kým som sa pobil o svoj originál štýl,

čo za morom letí, len tu sa neudomácnil

Sledujem trendy, fashion a hry

hrávam pred koncertmi na najnovšom PíEsPí

Mám skoro štyridsať, no nemám, čo ty

dlhé roky som naháňal svoje detské predstavy

Underground držal ma dlho pri zemi

teraz hrám elektropop aj pre prízemných

Nezmením nič z toho, čo lieta o mne v povetrí

rozdúcham oheň, ktorý horí aj v bezvetrí

ty trepeš dve na tri, robíš to bez hanby

zatiaľ, čo od maminy pýtaš lóve na handry

Moje ego skosí tvoje všetky zúfalé snahy

ma kopírovať v narcis ošiali, no nech sa darí!

Je to tak prirodzené, tak to má byť

som najlepší v hre, mám ťa čím udáviť

desať rokov v bruchu nosím stokilový shit

poď z neho ukrojiť, chcem ťa ním nakŕmiť

tlačiť ti ho do krku, papuľu ti rozdrviť...

Tretie Oko mu surovo skočí do reči neodskúšaným volejom.

STOP!

Keď vidím takých ako ty, chytá ma panika

zrejme si držíš v kredenci antipsychotiká

obrábaš zdochliny, kým tečie z nich lubrikant

a lížeš umelé cecky popového zombieka

voláš to romantika, no pre nás ostatných

si prototypom nekrofila, Fabrika.

Vyjeb sa na minulosť, nikoho netrápi,

čo nosíš teraz a čo si mal vtedy,

koľko dáš za tenisky a čo si vrazil do gatí

- veď keď sa vyzlečieš, tak si to stále ty

stárnuci, bez škôl, s komplexami, plešatý

chlap, čo ho teší, že má v riti vrazený

svoj vlastný kolík chlpatý...

Viac už nepovedal. Hodil mikrofón na zem a odišiel z pódia. Na prekvapenie všetkých, jeho pár slov prebilo niagáru naučeného textu svojho súpera a rap battle vyhral. Fabrika rozzúrený nespravodlivým verdiktom, dopichal porotcovi gumy na fábií a vrátil sa domov.

Doma pred zrkadlom nechápal, ako sa mohol Tretie Oko dozvedieť o jeho celoživotnej chuti nadžgať si vlastný úd do zadku.

M.S.

WORKING CLASS HERO

     Gaba fackovala letargia na každom kroku a ustavične cítil mravce v bruchu. Pomaly sa k nemu zakrádalo tušenie, že sa v spoločnosti kaviarenských intelektuálov začínal nudiť čoraz viac. Nebavili ho dlhé sociálno-kultúrne žvásty. Nedokázal sa vyjadriť ani k situácií v Grécku, ba priam ho to nezaujímalo. 

Heňo je Gabov bývalý spolužiak zo základnej školy. Ich cesty sa rozišli v deviatej triede a dnes robí pomocné práce na lešení. I v tento slnečný septembrový deň si veselo púšťa petržalské melódie z telefónu. Zaslúžene si dopraje paramountku sediac na lešení po odpracovaných dopoludňajších hodinách.

Gabo obklopený partiou utáraných rozumbriad postupuje cez prechod, smerom do nimi adorovanej artovej kaviarne. Heňo ho spozná z lešenia a prekričí svoju obľúbenú piesonku o kurvách z Vrakune. Mocným hlasom Gaba pozdraví.

"Kamarát?" Gabo len s horkosťou akceptuje popichnutie od jeho posmievačných priateľov. Heňa v hanbe neodzdraví. 

Ako tak sedia v kaviarničke, pretekajú sa v tom, kto ušúľa viacej cigariet a zhodnotí súčasnú albánsku kinematografiu, za čo v partií dostane dočasné uznanie, v tvári červený Gabo potláča uprdnutie. Aj napriek faktu, že prdieť je ľudské, je z toho čoraz viac nesvoj. Čoraz viac sa sústredí na to, aby tu po ňom raz niečo hodnotné i vážne zároveň ostalo. Nestíha si všímať to, čo jeho priatelia. Väčšinou len ticho pozoruje okolie a čaká na správny podnet. Na niečo, čo ho opäť vráti do sveta, ktorý tak obdivoval... 

Uprostred vášnivej debaty o obrazoch nejakej Rusky, ktorá otláča pysky ohanbia na plátno v snahe jednak zaujať, ale (asi) aj poukázať na dominantnú silu ženskosti, Gabo náhle vzplanie. Oheň mu vyšľahne spod svetra, ale jeho spontánne samovznietenie ostáva nepovšimnuté. Dôležitá debata o ruskej kunde pokračuje, keďže sa Gabo do nej ani nezapojil, je takpovediac vyšachovaný z hry.

Gabo sa ospravedlní, zdvihne svoju horiacu postavu a nenápadne zaplatí za frapučíno a raw punčový rez. Potom pomaličky odkráča z kaviarne.

Heňo si z lešenia všimne, že Gabo je v jednom ohni a padá na chodník. V okamihu sekundy kopne do vedra s vodou. Špliechanec Gabov plameň uhasí. Heňo skočí z lešenia k nemu, zabalí ho do svojej ufúľanej košele. Gabo len v mrákotách naň pohliadne skrz viečka bez mihalníc.

"Si okej, kamarát?"

Premočený Gabo vyštekne na Heňa pár sprostých slov, ešte vždy tlejúc, zhodí zo seba špinavú robotnícku košeľu a vráti sa schnúť tam, kam patrí - späť do kaviarne, hľadať sa v konetexte nových podnetných debát.

M.S.

SPRÁVA O VYČÍŇANÍ POLTERGEISTA Z NIŽNÝCH VLÁH

Nižné Vlahy 1956

Cez víkend z piateho na šiesteho júla 1956 sa v obci Nižné Vlahy stal pozoruhodný úkaz. Manželia Jerguš Zápotocký a jeho žena Vilma pracovali na novostavbe ich budúceho domu. S výstavbou im pomáhali miestni, ktorí si cez víkend dali oddych. V temer dokončenom dome si očití svedkovia všimli pár nevšedných udalostí, ktoré trvali len jeden víkend a viac sa neopakovali.

V ono sobotné ráno Jerguš spozoroval počas raňajok, že vodováha spadla z drezu na kuchynskej linke. Nepoškodenú libelu zodvihol a mrzuto sa vrátil k praženici. Vodováha opäť spadla, čo ho donútilo zvýšiť záujem. Položil ju späť na pôvodné miesto. Bublinka neukazovala žiadne výrazné odchýlky ani šikminy na dreze. Zatiaľ, čo ostala na svojom mieste, vzduchom zasvišťal tanier s praženicou a pristál na Jergušovom zátylku. Udivený Jerguš utekal za susedom Ing. Hroncom. Jeho manželka bola v tú dobu u svojej sestry Alžbety. O podivuhodných zásahoch v ich dome, bola informovaná až o tridsať rokov neskôr.

Z poznámok Ing. Hronca:

"O desiatej hodine dvanástej minúte ráno som prišiel do domu. Bol zdanlivo prázdny. Na zemi v kuchyni rozbitý tanier so zvyškami raňajok. Inak všetko v poriadku. Spočiatku skeptický, zavolal som do domu aj môjho vtedy pätnásť ročného syna Karolka, ktorý hneď medzi dverami dostal zásah letiaciou tubou od lepidla do tváre, po tom, čo prehlásil, že žijeme v modernej dobe a na záhady tohoto typu neverí. Z následkov sa liečil ďalšie dva dni. 

Chlapi pracujúci na stavbe dorazili o druhej poobede. Za ten čas sme si stihli so susedom a majiteľom novostavby, pánom Jergušom Zápotockým, všimnúť pár tajomných úkazov počas nasledovných pozorovaní.

Valček na cesto v kuchyni sa po otázkach na nezvaného hosťa, pomaly začal hrozivo dvíhať do úrovne očí, napokon spadol k zemi. 

Dekoratívna fujara na chodbe, začala hrať nesúrodú melódiu, levitujúc vo vzduchu asi pätnásť centimetrov od zeme (Jerguš si ľahol na dlážku a nebojácne krajčírskym metrom odmeral túto vzdialenosť).

Na chodbe sme si posadali do kruhu nad vercajg. Napadnutí pán Jerguš a môj syn si preventívne nasadili robotnícke helmy. Vyzval som silu, nech si vyberie ľubovoľný inštrument. Hľadiac do otvoreného vercajchu, čakajúc na akýkoľvek pohyb náčinia, nás troch odrazu vyrušilo nečakané strhnutie garniže vo vedľajšej miestnosti a prudké zabuchnutie dverí. Pre bezpečnosť všetkých zúčastnených, sme sa rozhodli ťažké a nebezpečné predmety uskladniť radšej v pivnici môjho domu.

V únave z rozmýšľania nad čudnou situáciou, som sa mienil posadiť, keď tu mi náhle škodoradostná sila potiahla stoličku spod zadku a udrel som si trtáč.

Vtedy dorazil i zvyšok zúčastnených. Robotníci dorazili o druhej, no keďže bola sobota poobede a všetci došli z miestnej krčmy Krmelec, nedokážem si trúfnuť nakoľko boli schopní vierohodného prejavu. Ich skúsenosti však hovorili jasnou rečou. Mali sme v to poobedie dočinenia so samoľúbym poltergeistom, ktorý na akúkoľvek výzvu reagoval trucovito po svojom. Vzhľadom na vysoký stupeň ignorantskej svojvôle a roztopašné útoky na celé mužské osadenstvo sa odvažujem povedať, že entita bola ženského pôvodu."

Útok priamo na sebe zakúsil aj pán Julo, ktorý bol v partií piatich robotníkov. Tvrdí, že ho zlostný prízrak zhodil zo schodíkov na verande, no nikto zo zúčastnených nepostrehol počas dvoch dní aktivitu mimo domu a tak sa jeho výpoveď rozplýva v súlade s jeho vtedajším stavom. 

Ing. Hronec ďalej pokračuje:

"Aby som uviedol ostatných kolegov do problematiky, položil som na seba prázdne pivové fľaše a požiadal nezvaného hosťa, nech ich zhodí. Poltergeist strhol nové tapety v prázdnej miestnosti a rozhádzal montérky uložené na rebríku. Dvaja neustáli vlastné prekvapenie a na moment zamdleli. Jeden utiekol zavolať kňaza späť do krčmy. Kňaz dorazil až večer oslabený spoveďami miestnych štamgastov. A síce záhadná sila sa pred ním nepredviedla, no nezmohol sa na slová. Len popod červený nos skromne a pomaly poznamenal, že cíti zvláštnu auru a prítomnosť niečoho, čo tu nepatrí. Následne sa odtackal domov. Na druhý deň súhlasil s vysvätením pozemku. Po modlitbách sme pocítili náramnú úľavu, keďže aktivita úplne utíchla. Kňaz nás pohostil výbornou malinovicou a sused Jerguš už viac neželané problémy nemal."

M.S.