utorok, 21. júla 2015

WORKING CLASS HERO

     Gaba fackovala letargia na každom kroku a ustavične cítil mravce v bruchu. Pomaly sa k nemu zakrádalo tušenie, že sa v spoločnosti kaviarenských intelektuálov začínal nudiť čoraz viac. Nebavili ho dlhé sociálno-kultúrne žvásty. Nedokázal sa vyjadriť ani k situácií v Grécku, ba priam ho to nezaujímalo. 

Heňo je Gabov bývalý spolužiak zo základnej školy. Ich cesty sa rozišli v deviatej triede a dnes robí pomocné práce na lešení. I v tento slnečný septembrový deň si veselo púšťa petržalské melódie z telefónu. Zaslúžene si dopraje paramountku sediac na lešení po odpracovaných dopoludňajších hodinách.

Gabo obklopený partiou utáraných rozumbriad postupuje cez prechod, smerom do nimi adorovanej artovej kaviarne. Heňo ho spozná z lešenia a prekričí svoju obľúbenú piesonku o kurvách z Vrakune. Mocným hlasom Gaba pozdraví.

"Kamarát?" Gabo len s horkosťou akceptuje popichnutie od jeho posmievačných priateľov. Heňa v hanbe neodzdraví. 

Ako tak sedia v kaviarničke, pretekajú sa v tom, kto ušúľa viacej cigariet a zhodnotí súčasnú albánsku kinematografiu, za čo v partií dostane dočasné uznanie, v tvári červený Gabo potláča uprdnutie. Aj napriek faktu, že prdieť je ľudské, je z toho čoraz viac nesvoj. Čoraz viac sa sústredí na to, aby tu po ňom raz niečo hodnotné i vážne zároveň ostalo. Nestíha si všímať to, čo jeho priatelia. Väčšinou len ticho pozoruje okolie a čaká na správny podnet. Na niečo, čo ho opäť vráti do sveta, ktorý tak obdivoval... 

Uprostred vášnivej debaty o obrazoch nejakej Rusky, ktorá otláča pysky ohanbia na plátno v snahe jednak zaujať, ale (asi) aj poukázať na dominantnú silu ženskosti, Gabo náhle vzplanie. Oheň mu vyšľahne spod svetra, ale jeho spontánne samovznietenie ostáva nepovšimnuté. Dôležitá debata o ruskej kunde pokračuje, keďže sa Gabo do nej ani nezapojil, je takpovediac vyšachovaný z hry.
Gabo sa ospravedlní, zdvihne svoju horiacu postavu a nenápadne zaplatí za frapučíno a raw punčový rez. Potom pomaličky odkráča z kaviarne.

Heňo si z lešenia všimne, že Gabo je v jednom ohni a padá na chodník. V okamihu sekundy kopne do vedra s vodou. Špliechanec Gabov plameň uhasí. Heňo skočí z lešenia k nemu, zabalí ho do svojej ufúľanej košele. Gabo len v mrákotách naň pohliadne skrz viečka bez mihalníc.
"Si okej, kamarát?"
Premočený Gabo vyštekne na Heňa pár sprostých slov, ešte vždy tlejúc, zhodí zo seba špinavú robotnícku košeľu a vráti sa schnúť tam, kam patrí - späť do kaviarne, hľadať sa v konetexte nových podnetných debát.


M.S.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára