"Bodaj by vás parom vzal, kurvy cigánske..." zachrchlal nervózne Dezidér Stojka, keď vyliezol zo svojej maringotky a videl tú spúšť. Odpľul bokom a utrel si zvyšok flusanca, ktorý sa mu zahojdal na špinavej brade. Utiahol si zips na šuštiakovej bunde a podišiel k autodromu, kde rozjarené deti na trati šantili v sprche iskier. Vedel, že sa na autodrome miestne dedinské decká radi zrážajú, dokonca učinil i preventívne opatrenia, aby sa to nedialo. Ceduľu s nápisom: NEOTĹKAJTE SA MI TU, LEBO STIAHNEM KOŽU Z VAŠICH MATERÍ! si aj napriek všetkému tí drzejší paholkovia nevšímali. Ozrutnými labami, zdobenými na každom prste prsteňmi, odtlačil detské hlávky od seba, sťa steblá vysokej trávy a predral sa k poškodenej káre.
Založil päste vbok, lebo mali chuť lietať vzduchom, prezrel škody a otočil sa na škodoradostné tváre.
"KTO?"
Deti rad radom na seba ukazovali prstom a vyhovárali sa jeden na druhého.
Dezidér mal v krvi kočovný život. S rodinou o siedmych bratoch, jednej matke a otcovi, ktorého len odhadom nazýval otec, si pred pätnástimi rokmi založili púťovú atrakciu. Vzhľadom na veľké finančné straty sa im podarilo ukryť na mieste, kde noha daňováka nikdy nevkročí. Ukotvenie v obci Fokumé a stabilita v ňom celé roky varili tulácku krv. Cítil nespokojnosť na každom rohu, čo sa odzrkadlilo nielen na jeho zovňajšku, ale i na upadajúcich atrakciách. Kyvadlová loď so zožltnutými pirátmi a vysmiatou prsnatou morskou pannou, lákala už len pravých odvážlivcov, keďže jej zlovestný vrzgot pri svišťaní vzduchom sa šíril dedinou ako svojho času mestský rozhlas. Plesňou ošľahaný stánok na občerstvenie, ktorý obsluhovala Dezidérova sesternica Džesika, ponúkal okrem ružovej pavučinky na špajdli, občasnej ponuky langošov, či klobásky len tak s chlebíkom i hazard so zdravím. Hrdzou poznačený retiazkový kolotoč čas od času odfrkol matičku, či klinec, no nikdy nie návštevníka. Zato rozheganý autodrom donekonečna trápil prevádzkára elektrickými skratmi a vysokým potenciálom usmrtiť. Bola to jediná atrakcia, ktorá bola stabilne pri zemi a nemala šancu niekoho vyhodiť do luftu ďaleko za rozpadnutý plot, ale aj napriek tomu bola čoraz viac životu nebezpečná.
Ako tak Dezidér stál zmietaný emóciami a strachom, uvedomil si, že je to možno posledný krát, kedy vidí autodrom funkčný. Spomína na prvé testovanie, ligot svetiel za horúcich letných dní. Pitie burčiaku s bratom Gejzom, keď kolotoče utíchli a pocit zadosťučinenia zo zábavy a radosti, ktorú sem priniesol. Obzvlášť autodrom vždy vynášal. Bola to jeho pýcha. No po tom, čo musel pred pol rokom prepustiť matku za pochybné veštenie zo sedmových kariet a kávových usadenín, lebo v obci to má tradíciu a dokáže to každá druhá žena, po jednom ho začali opúšťať i jeho blízki. Snaha nahnať peniaze na strelnici v štýle, kto trafí premiéra medzi oči - odnesie si odmenu, ho tiež vyšla draho. Na vzduchovke zámerne vychýlil mušku tak, že ľudia začali škúliť a každý v dedine investoval radšej do povinných dioptrií. Jeho povesť v tomto ex-raji sa otočila proti nemu. Zrazu je sám a zmätený, naháňa každú mincu v túžbe prosperovať a možno sa i zbaliť a odísť inam.
Skľúčene obíde deti a sadne si na rozkladaciu stoličku. Z vrecka teplákov vytiahne sošku panenky Márie a s plačom pohliadne do nebies.
"Povedz, čo mám robiť! Nič už neostáva, len zavrieť to tu... CELÉÉÉ!" rozhadzuje rukami, lamentuje. Deti, od ktorých chce len, aby ho rešpektovali za tú trochu potechy, stoja vzadu a pomaly ich prechádza sranda. Takéhoto zlomeného Stojku ešte jakživ nevideli.
"PREKLIATA ZÁBAVA!" roní slzy a deti pomaly k nemu prichádzajú. Počúvajú cigánske motlitby a prosby, ktoré nenechajú chladné nikoho, ak im plne rozumie.
"Ujo Dezidér... neplačte... nechceli sme..." hladí ho chlapča po pleci.
"Aaale choj mi dopiče, nechajte ma napokoji!"
"Lázslo je šikovný, šáák si? On to opraví, pomóžeme všetci!" deti kývu hlavami. Dezidér pustí panenku Máriu, ktorá sa hlavou zapichne do blata. Otočí sa k deťom. Rohy, ktoré im videl spočiatku pod ofinami, sa stiahnu, aby videl to skutočné. Nad čierne kučierky im vystúpia zlaté svätožiary.
Netrvalo dlho a deti z dediny sa pustili do práce. Nech na ich radostnom ihrisku zábavy svieti každá žiarovka, znie každá melódia, tak ako by si samé priali. Dezidér bol radosťou bez seba a obetoval pár jázd zadarmo. Dokonca i brat Gejza sa vrátil z ďalekého Belgicka, aby sa predviedol a prehovoril o tom, čo sa v cudzine o kšeftovaní naučil. Všetci mu pochválili nový účes. Usmievavo poznamenal, že je to preň reprezentatívny výzor a zároveň nezaprie jemu vlastný temperament. Nevedel, že tento zostrih sa volá mulet a tak to nazýval po svojom - vpredu biznis, vzadu párty. Keď deti pozapájali každý obvod, vyleštili každučký centimeter a natreli svoje obľúbené kolotoče nanovo, Dezidér sa opäť s pýchou jemu vlastnou pozrel na to, čo mu bolo súdené. Mať kolotočársky raj. Celá dedina sa prišla pozrieť, no vrátiť všetko do obehu, chcelo ešte čas a skúšobnú prevádzku. Všetci vyvaľovali oči spoza hrubých skiel a plesali nadšením. Objali svoje ratolesti a potriasli si s Dezidérom rukou. Tu sa budú všetci radi vracať a s prejavenou podporou i platiť za atrakcie. Na internete spravili Kolotočárskemu raju vlastnú facebookovu stránku, nech sa osveta rozšíri i v okolí. Všetko to znova ožije už o týždeň.
Nastal večer, dva dni do spustenia prevádzky. Dezidér si unavene sadol na rozkladaciu stoličku. Pár hodín dozadu ľudí požiadal, nech idú domov a nechajú ho s jeho znovuzrodeným snom osamote. Popíjal a plakal od dojatia. Hľadel na vysvietený autodrom, každý tón opakujúcej sa melódie mu rozvibroval srdce, akoby bol znovu malý chlapec. Vstal, že sa na káre, ktorá ešte pred mesiacom zlovestne chrlila iskry a ohrozovala životy, prevezie po trati. Vzal si svoju fľašku, natesno napratal do káry svoje zavalité telo, opustil ostatné odparkované a veselo vyrazil plný nádherného šťastia. Veselil sa opito, lial pálenku po sebe a všade vôkol. Ale ako to už raz býva, nie každé dieťa má elektrikársky talent a to, ktoré opravovalo práve toto nešťastné vozidielko, bolo zo všetkých detí najmladšie. Šesť ročný Lázslo je síce šikovný, ale na technologickú zdatnosť musí ešte dozrieť. Práve preto kára okamžite skratovala a zakliesneného Dezidéra v sekunde zhltla obrovská sýto-žltá vatra, ktorá v tme ožiarila celý celučičký Kolotáčársky raj.
M.S.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára