štvrtok, 19. marca 2015

ANDREW, ČLEN NAŠEJ SPODINY


Obec Zabehané. Blízka budúcnosť.

     Zabehanci veria, že ich dedinka je mestom, i napriek tomu, že sa v nej nachádza len jeden panelák a aj to jedno Tesco, čo tam bolo, za záhadných okolností zmizlo pár rokov dozadu.
Starosta však s akousi naivnou hrdosťou dokonca vyhlasuje, že Zabehané sa raz stane modernou metropolou. Sníva o roľníkoch na jetpackoch, mechanických strážcoch zákona a kombajnoch poháňaných solárnou energiou. Pravdou je, že tu chytíte skôr týfus ako wi-fi a najmodernejšou technikou je mikrovĺnka v miestnom pohostinstve. Predstavivosť otca týchto ilúzií je žiaľbohu väčšia, ako schopnosť všetky tie pičovinky, o ktorých sníva, uviesť do chodu. Jedno sa mu však dá uznať. Uviedol tu aspoň Andrewa... do vchodu.

Bytovka na Rosomachovej ulici, jediná v hre.

Starý panelák slúži v dedine ľuďom spomínajúcim na staré dobré časy komunistickej solidarity. Solidarita sa však z ich životov vytratila už dávno, ak vôbec u niektorých aj bola a preto často vidíte dôchodkyne v maskách ukovaných z nefalšovanej mrzutosti a pretvárky, ako vysedávajú pred panelákom a gánia na každého, kto neodzdraví. Nechcite vedieť, aké peklo by vypuklo, keby ste si na tú lavičku trebárs sadli.
Tá najpriebojnejšia - Stará Sojka, väčšinou snorí za oknom a pozoruje ľudí spoza záclony. Sťažnosti na najpestrejšiu paletu chronických ochorení, mapovanie zliav na tržnici a vzlykanie za dávnymi dobami jej ešte podaktorí žerú. Na intrigy sú tu všetci pristarí, alebo len príliš leniví a tak sa obyvatelia bytovky uspokoja len so stručným ohováraním susedov počas cesty vo výťahu (maximálne na piate poschodie, odkiaľ môžete dovidieť na druhú stranu mesta).
Stará Sojka bola prvá, kto dobehol na radnicu so spísanou sťažnosťou. Jednalo sa o tridsaťdva áštvoriek pojednávajúcich o ozajstnom probléme, ako inak - starších, alebo lenivých občanov. Bolo absolútne neakceptovateľné, aby človek po nekonečne dlhom dni doma schádzal z piateho poschodia na prízemie výťahom s tým, že musí stlačiť gombík. Táto obrovská záťaž pre obyvateľov vysokého veku, žijúcich na najvyššom bode v meste, bola námetom na diskusiu. Starosta výmysly starej babizne ani nečítal, ale s ošemetnou blahosklonnosťou jej sľúbil, že vymyslí iné riešenie, ako cestovať na piate poschodie bez strachu z ujmy na zdraví. NASA akurát skúšala tajný projekt - vytvorila imitáciu človeka, schopného robotického služobníka do domácnosti.
Akonáhle Starosta o tomto začul, rozhodol sa pre mesto jednu skúšobnú verziu zadovážiť.

Andrew, člen bytového družstva.

Náplň práce usmievavého služobníka bola zakódovaná do softvéru, ktorý ho poháňal. Robot spočiatku obsluhoval výťah. Neskôr pomáhal s taškami a keď si Sojka pochválila plechového gavaliera, začali ostatní s pretekmi v čoraz robustnejších nákupoch. Robot sa naťahoval s prežratými igelitkami, ale okrem iného čistil rohože, vyberal poštu, venčil domácich maznáčikov, ktorí si zvykli na monotónnosť jeho hlasu (bol nahovorený vo viacerých jazykoch multispíkrom, hercom Ewanenom McGregorom) a stali sa nevšímavými voči výrokom svojich pánov. Andrew bol dokonca, tak obľúbený, že mu spoločenstvo vyrobilo vierohodnú ľudskú tvár. Stará Sojková vystrihla s priateľkami ksicht Petra Stašáka z plagátu zdrapeného zo steny kulturáku. Andrew však nároky obyvateľov bytovky prestával zvládať. NASA urobila tú chybu, že mu dala iba dve ruky.
Došlo to až tak ďaleko, že sa naň raz Sojková fanaticky vrhla vo výťahu. Pokus o zneužitie jeho predlžovačky mu zaparil citlivé závity. Snaha o galantnosť a milosrdné odmietnutie, bola nezlúčiteľná s opovrhnutím voči tejto dáme, i celému spoločenstvu. NASA urobila chybu, keď mu nastavila automatické rozoznávanie negatívnych a pozitívnych typov ľudských vlastností. Nedokázal už ďalej reagovať na pretlak negatívnych vplyvov (závisť, ohováranie, pretvárka, využívanie, perverzná túžba pomilovať sa so strojom, hnev.,.) a odháňať ich pozitívnymi reakciami.

Andrew rozkopáva na chodbe schránky na poštu. Hlboko traumatizovaný faktom, že ho stará Sojková schválne vo výťahu zašpinila cukrom, aby ho mohla obliznúť, zažil svoj prvý kolaps. Niečo z jeho pôvodného kind módu sa preplo na rage mód. Členovia bytovky nevedeli, čo si majú s ním počať. Obišiel všetky tri vchody a rozkopal schránky. Teraz sofistikovane skartuje inzerciu na chodbe. Opilec a bývalý elektroinštalatér Jožo Bučko z druhého vchodu, vzal svoje dlhé roky praxe do hrsti a prišiel na nápad, ako Andrewa opraviť.
Vyvalil sa naň z pivnice s ozrutným kladivom. Mlátil ho do vystrihnutej tváre, kým nezačal grcať skrutky. Andrew sa bránil. V kovovom zovretí trikrát otočil Bučkovu ruku okolo svojej osi. Ten to nevzdal ani s vyvrtnutým pahýľom a rozhodnutý učiniť posledný krok, robota dorazil.

Starosta okamžite výrobok poslal tam, kam patrí - do archívu dojebaných výrobkov od NASA. Stroj sa zbláznil, odmietol vykonávať bežnú rutinu pre blaho dobrej komunity. Navyše s trvalými následkami ublížil mierumilovnému Jožovi Bučkovi, čo ho chcel opraviť. Je neprispôsobivý a viac hrozbou, ako pomocou pre domácnosť.




Všetko sa vrátilo do normálu. Starci si opäť uzurpovali najväčšie problémy sveta v malom meste. Ich spomienky na tvrdý život zneli nahlas ako zvony kostolu, kde každú nedeľu chodili skrývať hanbu za spevy liturgií. Zneli tak hlasno, že prekričali sťažnosti mladých a preto v tomto meste najviac rezignovali na budúcnosť práve oni. Ich nezáujem o realitu mimo Zabehaného dusil pokrok a vývoj v tejto diere. Sú to tie deti pod vašimi oknami, čo pľujú pod vašu lavičku, z ktorej boli vyhnaní. Sú nositeľmi noci a nie rána. Sú mladí a nasratí - ako napríklad Geco.

Blízka budúcnosť na mieste bez budúcnosti.

Geco inšpirovaný tvrdým koncom zahraničnej technológie a pokroku si v garáži montuje nového, lepšieho a silnejšieho andrioda. Chce túto dieru s hrdosťou nazývať mestom. Andrewova obeť nebola zbytočná... Vitaj v hre - Johnny 600! Všetci čakáme, kedy opustíš garáž a začneš robiť poriadky...




M.S.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára