Na jeden zo "štedrých" večerov som mojej partnerke - zarytej komunistke - dal obrovskú, krásne zabelnú škatuľu. S radosťou v tvári ju začala otvárať, no keď ju po hodnej chvíli trhania papieru otvorila, bola v nej kožená aktovka plná vercajgu. Moja žena sa na mňa so slzami v očiach pozrela a zmohla sa iba na otázku:
"To čo má byť?"
Otočil som zrak na svojho, vtedy ešte 16 ročného syna a pozdvihol som pohárik s rumom.
"Boľšaja ťechňika!"
Býval som otec od rodiny.
Martin Ozorovský
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára