piatok 28. novembra 2014

SEPTIK II: JARNÁ INŠPIRÁCIA

     Tóno S. (áno, presne ten) sa so sekerou v ruke tackal dolu dedinou. Rozhodol sa, že vytne ten máj, čo Ruženke pred domom včera postavil Kľavý Kubo. Dvoril sa jej dlho a vytrvalo aj napriek tomu, že má problém konať, rozmýšľať i cítiť. Od všetkej tejto ťarchy sa odbremenil dávno pred tým, než sa tu v dedine stal známym ako napiču hudobník. No nejaký ten cit v ňom momentálne predsa len žblnká. Ničím neriedená nasratosť.

Sekerou vytína máj pred domom. Ruženka z pelechu začuje tlmené udieranie a ide rovno k oknu.
"Tóno! Čo robíš?! Ťahaj odtiaľto skôr, než ťa otec zbadá!"
"Najprv zotnem túto opachu a potom Kľavému Kubovi hlavu!"
Ďalších varovaní pred otcom už nebolo treba. Svetlá v dome sa začali rozsvecovať aj tam, kde nie sú žiarovky.
"...tú hlavu strapatú sprostú, čo si na moje žieňa dovolí vôbec pomyslieť!"
Na verandu vybehne spomínaný tato a zvolá:
"BOHAJEHO!"
Ruženka zalezie do izby a ako jej dobrým zvykom býva, k pankáčovi sa opäť nepriznáva. Aj tak, fukol ju len dvakrát a vždy už keď spala unavená z nasávania.

"Ale migaj s tou sekerou basomti, lebo ti ňou klobásy na riti narobím!" kričí pán otec.
"Choďte vy spať, vás sa to netýka!" odvrkne opitý Tóno S.
Vtedy sa naťatý prvý máj zlomí, so zarinčaním skla dopadne a prehne favoritku odparkovanú pred domom.
Teraz sa to veru už i pána otca týka. Ten sa vráti dnu. Z otvorenej papule domu sa svieti a počuť otcov hlas: Ja ho zabijem! Ja ho ZABIJEM!

Tóno hádže sekeru bokom a dáva sa na neplánovaný útek. Netrvá dlho a nájdu si ho dva kužele svetla. Na traktore sedí pohoršený otec v župane. Slzy zo zničenej favoritky ešte nemali ako vyschnúť a tak hromží, hromží, hromží. Tóno nemá dosť síl, aby sa vyhol trkatoru, preto skočí do prvej jamy, ktorá sa pred ním rysuje. Ocitá sa po krk v žumpe. Traktor presviští ďalej, bo otec si skrz slzy nevšimol, že chlapec sa pod zem prepadol.

Tóno, priezviskom Sekera, bol dosť dlho v žumpe na to, aby si uvedomil, že akú škodu spôsobil. Dosť dlho, aby vytriezvel, či už zo slivovice, alebo z pomätenia k slečne, čo sa k nemu i tak nepriznáva. Po krk v hovne si začal pohmkávať melódiu, ktorá sa do análov jeho neslávnej kapely nikdy nezapíše. Keďže Tóno nerozozná žumpu od septiku, skladbu neskôr pomenuje...


M.S.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára