HAPPY END

   Zita nebola práve protypom oddanej ženy. Neverila usmiatym ľuďom, nosila iba čiernu a nevedela variť. Svoju armádu platonicky zamilovaných kamarátov odháňala rozpačitými frázami o tom, ako ju unavuje ustavičná pozornosť džentlmenov, ako jej prekáža vlastný pôvab a večer sa vydala do miestnych putík - sťať sa ako prasa a ukoristiť si nového zaslepenca. Svoju temer každodennú opicu strávila seba-ľútosťou pri čiernobielych filmoch a predstieraním, že neexistuje, keď nejaký z posledných krčmových úlovkov odrazu zavolal.

V Zite sa niečo pohlo v momente, keď ju Pán Zlomené srdce č.346 otvorene zjebal, že je plytká, nespoľahlivá, egoistická sviňa s roztrasenou pózou smutnej sčítanej kulturologičky, ktorá má slúžiť, ako krytie pre jej zavše prízemné správanie manieristickej barovej flundry. Po týchto hanlivých slovách sa Zita afektovane rozplakala a utiekla. Slzy na bledých lícach do piatich minút vyschli a okamžite začala špekulovať, ako si napraví reputáciu. Aby mohla ďalej loviť svoje obľúbené obete (nešťastní, ľahko-manipulovateľní trtkovia) musela pôsobiť, čo najviac roztomilo, krehko, citlivo, či nežne a to by taká povesť spitej mužolapky mohla výrazne naštrbiť. Zita sa rozhodne pre ráznu životnú zmenu - aj napriek vlastnej nestabilite si zoženie stabilného partnera. 

Leňochod Gusto k nej dorazil v kartónovej škatuli. Len, čo ho rozmarné dievča vytiahlo a oblieklo mu čierny svetrík s jeho vlastnou podobizňou, Gusto spomalene zamieril k posteli. Zita v nej trávila tiež pomerne veľa času a preto jej Gusto okamžite zaimponoval. Prešlo pár dní, za ktoré Gusto iba dva krát zdvihol zadnú labu a Zita uverila, že k nemu niečo cíti. 

Netrvalo dlho a s Gustom sa vzali. Žili spolu v podnájme a leňochod bol sprvoti spokojný. Kŕmila ho bazalkou a žrádlom pre mačky. Teraz, keď už bol Gusto súčasťou Zitinho života a trvalým partnerom, mohla začať znova navštevovať krčmy, slopať a ľutovať sa v spoločnosti mužov - tentokrát, že je nešťastnou a neuspokojenou ženou. Ráno sa potom ľutovala pred Gustom, že sa cíti ako piča.

Kolobeh pánskych návštev bol odrazu pravidelným večerným menu. Gusto bol vďačný manžel, pretože nefrflal, nič jej nevyčítal a bol z džungle ergo, na podobné móresy miestnych samíc bol zvyknutý. Jediné, čo ho otravovalo, bola ustavičná bdelosť. Nespal tak dlho, že sa začal rýchlejšie hýbať. Noc, čo noc jeho pani manželka obskakovala vždy nového trtka a ráno Gusta otravovala s post-alko-depresívnymi výlevmi.

"Neviem, čo mám robiť. Nechápem, prečo sa takto chovám..." a bla bla bla. Gusto chce spať! Vykotúľa sa z postele. Priplazí sa ku svojej plačúcej žene. Zdvihne labu a jednu jej uvalí. Potom sa na ňu vrhne a odhryzne jej nos. Chrupavku vypľuje do kúta a vráti sa do postele. 

Bolo pochopiteľné, že po tomto incidente sa rozviedli (mierumilovnou cestou). Leňochod Gusto skončil v opatere u bezdetného páru seniorov v Malom Čepčíne, kde pracne trénoval spomaľovanie motorických funkcií späť do normálu. Zita bola oddaná už len vlastnej samote. Často sa vďaka nej usmievala, naučila sa variť a kúpila si svoje prvé farebné šaty. Bola svojmu ex vďačná za skúsenosť so stabilným vzťahom i za jazvy na tvári. Bez krásy a otrvaných darmožráčov, patrila už len sama sebe a to sa rovnalo šťastiu. Mohla koketovať koľko len chcela, loviť dokedy chcela, nikdy viac už o ňu žiadny chlap nezakopol. 

Tým pádom sa nemusela každé ráno cítiť ako piča. 

M.S.