sobota, 9. augusta 2014

TÚŽBA

     Pot odkvapkával z jeho vrstevnatej brady, keď sa blížil do baru. Netopier, tak ho volali najbližší. Prezývku získal po tom, čo chcel podporiť svoje metalové vierovyznanie a po vzore svojho najvyššieho boha odhryzol netopierovi hlavu. Žiaľbohu, v jeho okolí sa nenájde priveľa metalistov, nieto ešte ľudí, ktorí by tušili, že ide o nejakého Ozzyho a tak mu prischla animálna prezývka.
Netopier skrýval drobný hendikep. Chrbtica mu o pár článkov podrástla a vyčnieva mu nad zadkom, kde sa dva krát stáčala v podobe malého chvostíku. Keby jeho všeobecne neznalí priatelia vedeli aj o tomto, volali by ho zrejme Prasa.
V chládku podzemného baru si metalista Netopier vypýtal jedného čapáka a zalízol si pot z čela - cez celú hlavu až k mastnému copíku. Pozdravil kamarátov, ktorí pod stolom zdieľajú handričku napustenú toluénom. Vezme pohár a prisadne si. Už aj jeho smiech pripomína krochkanie. Jeho tupí priatelia si skrátka  nevšímajú...
Po dlhodobom nasávaní s partiou metalista usúdil, že je čas vrátiť sa domov. Celú cestu ho sprevádzal skoro až detský plač. To plakal jeho svinčí chvostík. Už ho unavovalo byť výrastkom na tejto nepodarenej hore sadla. Taktiež mal dosť jeho retardovaných kamarátov. V deň, kedy sa prizeral netopierej hlave padajúcej do záchodu, otvorene preklial stvoriteľa. Preto sa rozhodol, že dnes svoje utrpenie ukončí.
Počkal, kým sa jeho hostiteľ vyštveral po schodoch na tretie, kde býval. Počkal, kým zhodí nohavice a bude sa prechádzať po byte v Adamovom rúchu, tak ako to má rád. Chvostík mu celý čas spieval uspávanku. Na Netopiera to fungovalo spolu s desiatimi pivami. Zastavil sa ešte v kuchyni a kolísavou chôdzou si otvoril koniferku, aby sa dorazil. Oprel sa riťou o drez.
Vtedy sa Chvostík natiahol do celej svojej dĺžky, obtočil sa okolo noža, čo ležal na kuchynskej linke a vzduchom preletel prúžok krvi. Netopier sa stáčal na zemi a Chvostík sa snažil odrezať od zvyšku tela i za cenu vlastnej smrti. Nikdy to nenacvičoval, netušil, čo sa stane, ale dokázal to. Odpojil sa od tela a nechal ho tam masívne krvácať pod kuchynským drezom.
Pocit slobody oblial Chvostík v silnom návale. Odplazil sa do kúta, kde si chvíľku od šťastia poplakal. Potom si gázou ofačoval svoju ranu a odtiahol sa za lepším životom.
Netopiera našli o týždeň jeho kamaráti s preťatou miechou. Samozrejme, nevedeli to pochopiť. Ak im niekedy niečo malo vážne zamotať šišky a nastoliť precitnutie, bol to práve tento nález. To, čomu sa celý ten čas lekári vyhýbali, vzal do rúk práve Chvostík a jeho odhodlanie odísť od tlstého hovada, mu zaistilo krásnych pár rokov života. Usídlil sa na tropickom ostrove s krásnou ženou, ktorá mu dala tri deti. Spával v sieti natiahnutej cez dve palmy. Svoj úchop si nacvičil až tak, že sa dal na vodné lyžovanie. Jeho šťastné roky ukončila náhla smrť, kedy si ho priateľ na rybách pomýlil s červom a chytil naň sumca.
A poučenie? Kto zaváha, nereže.  


M.S.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára