sobota, 9. augusta 2014

ODÍDENÝ ROZUM


     Ignácov zdravý rozum si zbalil saky paky a ušiel nevedno kam. Jeho odveká túžba stať sa vznešeným prozaikom zakapala v momente, keď stretol iných vznešených prozaikov. Tí, si o sebe myseli to, čo si zvykol myslieť šestnásť ročný Ignác - že dobyjú svet svojimi spísanými pravdami o živote a všetci z toho padnú na hubu. Pravda sa však štiepila na viacero smerov a nemal ju vlastne nikto.

Ignác sa rozhodol vyliať svoje tégliky so skysnutými posolstvami do literárneho hajzla a vzdialil sa do ústrania. Dokonca sa zbavil sociálnej siete, aby nebol atakovaný statusmi o všeobecných pravdách od iných autorov. Útek od citátov do ríše obyčajnej každodennosti naň pôsobil mimoriadne blahodarne. Dokonca sa naučil obrábať pôdu. Jeho pole malo štyri krát štyri metre a sadil na ňom hrach a paradajky. Bohurovná spokojnsoť.

Čas od času ho navštevovali blízki a rodina. Nevedeli pochopiť, prečo sa tento človek dobrovoľne vzdal niečoho, čomu hovorili talent. Nemienil to nikomu vysvetľovať. Mienil si užívať sadeničky.
Jedného dňa sa Ignác vrátil domov. Paradajky boli rozdupané a záhradka spustošená. Vbehol do svojej chatrče, kde našiel struky hrachu, ako popíjajú  a rozvášnene sa prekrikujú. Choval si na prsiach hady. S hrôzou zistil, že celú tú dobu jeho záhradka počula rozpravy s blízkymi. Rozpravy s inými umelcami, čo ho chodili navštevovať. Všetko to rástlo zo zeme polievané debatami o umení a zmysloch existencie.
Paradajky chceli byť paradajkami, no hrachom úplne zajebalo. Jeden si dokonca zadovážil šál a baretku. Ďalší sníval o tom, že bude maľovať na Mont Martri holé štetky. Rozdupali paradajky ako menejcenný druh zeleniny. Prišli im skrátka povrchné a tupé. Hrachy vyzbrojené oduševneným vzdorom rozbili okno do chyže a šli hľadať Ignácov písací stroj. Zvyšné strúčiky si nachystali drogy a alkohol. Za jeden deň stihli naťukať päť strán manifestu, ktorý si dlho pripravovali v tieni pod listami paradajkových výhonkov.
Ignáca skoro porazilo. Tri hodiny strávil v príbytku so zhýralou zeleninou, ktorej sa snažil vysvetliť, že je to len zelenina. Nie sú ničím výnimoční, ničím vznešení. To, čo dokáže napísať hrach, dokáže napísať kdekto na trhu. Hrachy ho premohli. Jeden si rozopol svoju krehkú kombinézu a začal po ňom strieľať zelené guľôčky opovrhnutia.

Ignác sa zabarikádoval vo svojej izbe a nechal ich hýriť až do rána. Bezbranne počúval názory a úvahy, citáty a chválospevy, ale aj ohováranie rôznych géniov posledných storočí. Kto je ako preceňovaný, kto je ako nedocenený a kto koho vykrádal. Hrachy sa po každom šluku, hlte vína a hlasne odspievaných operných árií vyvyšovali jeden nad druhého, až bol každý z nich v priebehu večera plytký pozér a zapredanec. Nakoniec sa rozišli v prietrži nekultúrnych nadávok. Ignácovi sa nad pol piatou ráno podarilo zaspať.
Keď sa zobudil, už neveril ničomu. Zbalil si saky paky a ušiel hľadať svoj zdravý rozum nevedno kam.



M.S.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára