sobota, 9. augusta 2014

4. B


     Jarné slniečko sa snažilo dostať cez pokrivené žalúzie a pohladiť školské lavice. Lavice burácali. Deti burácali. Zašťatá Marta! Zašťatá Marta! - ozýval sa posmešný pokrik na celú štvrtú Bé.  Marta stála za dverami a kontrolovala si sukňu, azda ju  nezradil únik moču ako naposledy. Deti vedia byť kruté.

Skandovanie ju tiež netešilo. Tešilo ju, že už čoskoro bude leto.
Marta vstúpi do triedy. Skandovanie narastá a ona placho obíde lavice a sadne si. Otvorí triednu knihu.
"Utíšme sa, prosím!"
Začala hodina Zemepisu.

Vzburu vyvolal Samko - ten grázlik, čo raz zamaľoval oči vypchatej vrane zelenou fixkou a potom ju horiacu hodil z okna. Učiteľka, ktorá si v triede cvrkne, má rovnaké šance získať si záujem žiakov asi ako vypchatá vrana. Neobstála ani s úsmevnou obhajobou, že si nohavice pokvapkala špongiou. Trieda sa po chvíli utíši. Počuť jedine zlostný šum. Samko z mobilu púšťa zvuky vodopádu. Ostatné deti si tisnú rúčky k ústam a prskajú pri potláčanom smiechu.
Marta sa krotí. Samko provokuje. Marta si zaželá, nech sa ten chlapec zmení na kukuricu, aby ho mohla rozkopať po celej triede. Samko sa zmení na kukuricu. Marta vstane, obíde lavice a rozkope ho po celej triede. To, čo zo struku ostalo, si vloží do kabelky. Vyvolá Evičku a nechá ju hľadať na mape Botswanu, kým nezazvoní na prestávku.

Po škole ide rovno domov. Doma očistí šúľok od zvyšných zrniek. Zrnká vysype na balkón. Na balkóne ich večer zozobú vrany. Ľahne si na gauč, otvorí si jedenapollitrovku piva a je jej jedno, či si z toho teraz cvrkne. Veď je doma.


M.S.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára