Ernest Kopka je šestnásť ročný mladík mierne šmrncnutý aspergerom. Za celý život nemal silnejšiu potrebu spoznávať ľudí a vytvárať si s nimi pevné väzby, takže sa upol na svoju najväčšiu lásku - počítač.
Toto poobedie bol Ernest vyhnaný spoza kompu matkou po jedenásť hodinovom hraní najočakávanejšej hry roka - Grandma Theft Auto. Táto záležitosť mala hráča pripútať do kresla na dlhé nekonečné hodiny. Vývojári si svoje drzé promo postavili na slogane - Hraj, dokým neumrieš!
Hlavnou postavou spletitého príbehu na 78 hlavných a 103 vedľajších misií je babička Klotilda Nemcová. Jej príbeh začína spolu s úvodnými titulkami, ktoré odhaľujú kolosálne mestečko spoza oroseného okna auta. Jej mafiánsky syn ju v toto pochmúrne ráno vezie do domova dôchodcov (ten je zároveň jediným safe housom v hre). Sme svedkami toho, ako sa syn háda so ženou, koľko z babičkinho majetku pôjde do dražby a čo ostane im. Z dialógu zisťujeme, že tvrdohlavá seniorka ukradla susedom auto, lebo ju prvý krát odmietli odviezť na nákup.
V odstrčenej starenke, ktorá zrazu prišla o všetko, na čo bola zvyknutá, vzrastie túžba pomstiť sa vlastnej rodine. Spriahne sa s deväťdesiat ročným vyslúžilým veteránom Hubbiem, ktorý jej zadáva prvé questy, často však ovplyvnené liekmi a senilitou, čo Klotildu vháňa do všemožných problémov.
Už len mikrokozmos ústavu, v ktorom sa odohráva 67% dejovej línie je obrovský a ponúka pestrú škálu najrôznejších seniorských aktivít - hranie passians, či človeče nehnevaj sa v klubovni, preteky v dofabulovávaní historiek zo života, dílovanie liekov, tunovanie invalidných vozíkov, kŕmenie holubov, karaoke, alebo zbieranie starých mincí, či cenných známok vďaka, ktorým vám rastie rešpekt medzi miestnymi.
Ďalšou zaujímavosťou je móda. Ak nemáte v škatuli pod posteľou dosť drobných na luxusné značky z internetu, môžete sa v pokoji učiť štrikovať a následne výrobky načierno predávať.
Mesto samo o sebe v úvode prekvapí rozlohou, ale Klotilda opustí sotva dvor a okamžite sa unaví, zamdlie a zase ste na ošetrovni v safe house. Preto je dobré zväčšiť si výdrž aspoň občasnými hodinami jógy, alebo plávaním. Neskôr však pribudnú misie, kedy musíte ukradnúť sanitku, alebo pohrebný voz a získať peniaze
za prevoz spolubývajúcich do nemocnice, či krematória.
za prevoz spolubývajúcich do nemocnice, či krematória.
Okrem dvoch ozajstných vozidiel, Klodilda získava aj zbrane, ktorými útočí na ošetrovateľov a neprajníkov. V geriatrickom centre využíva spočiatku melee režim s dostupnými zbraňami ( najrôznejšie typy barlí, dáždniky, šiace ihlice, gitara, vrhanie fitlopty i príboru). Progres z ústavu ju však posúva v obratnosti a predhadzuje jej do rúk i strelné (Walter P38 z Druhej svetovej vojny, pištoľ na svetlice) a napokon i ťažké zbrane (v záverečnej misií musí babička správne zostrojiť bombu na podmínovanie rodinou zhabaného pozemku, taktiež volí RPGčkom, či zostrelí policajnú helikoptéru, alebo spravodajskú s nesympatickým hlásateľom, na ktorého celý príbeh nadáva...).
Líniu zdravia si doplníte ľahko (cestoviny v miestnej jedálni, hladkanie mačiek, plávanie v krytom bazéne), no ešte ľahšie vám z nej každým krokom ubúda. Je priam nutné mať v inventári pár liekov aj pre seba. Pri prestrelkách zvýšite svoj úspech používaním pohľadu first person, ktorý vám môže znepríjemniť jedine nesprávna voľba dioptrií - na druhú stranu, Klotilda je schopná využiť limitované sekundy módu slepej zúrivosti, kedy strieľa neohrabane všade, ale každá z guliek nájde svoj cieľ.
Hra vyvolala mnohé rozpaky paradoxne u mladých ľudí, z ktorých niektorí vedú bojkot za stiahnutie titulu z predaja, lebo trápne dehonestuje starších, ich zvyky, rodiny, domáce práce, domáce zvieratká, prírodu, ženy ako také a vôbec všetko, čomu by sa mala ľudská irónia radšej vyhnúť. Autori sa však obhajujú faktom, že sú sami v pokročilom veku a vo výsledku bojujú so starobou s humorom a to je cool viac, než hyperrealistická grafika, roky práce a prakticky nekonečné hodiny vďačného hráča, ktorý virtuálny petang, či hľadanie Hubbieho papúč, nepokladá za stratu peňazí a času.
ako také a vôbec všetko, čomu by sa mala ľudská irónia radšej vyhnúť. Autori sa však obhajujú faktom, že sú sami v pokročilom veku a vo výsledku bojujú so starobou s humorom a to je cool viac, než hyperrealistická grafika, roky práce a prakticky nekonečné hodiny vďačného hráča, ktorý virtuálny petang, či hľadanie Hubbieho papúč, nepokladá za stratu peňazí a času.
A čo sa týka Ernesta, jeho spolužiaci ho prestanú šikanovať v momente, kedy testy z počtov začnú byť neúnosne náročné a do maturity využijú jeho matematický talent na odpisovanie - zvlášť okato prešibané dievčatá. Jeho osud sa naplní po rokoch, keď vyfasuje dream job, ako herný dizajnér v cudzine na treťom pokračovaní práve tejto série.
M.S.
