DÔVERNÁ HODINKA

     Dvadsaťosem ročný podnapitý Marián S. sedel odetý len do slipov na stoličke v slabo osvetlenej kuchyni. Už pol roka býval so svojimi stroskotanými kamarátmi v jednom byte. Je toto to, čo chcel? Samozrejme, sú mu všetkým!

Púšťa si Queen - Love Of My Life a emócie krotí tretím jointom. Jednou rukou fajčí, v druhej sa leskne mastná obracačka.

Oproti nemu sedí zliaty stoner Šimpi a kuká sa jedným okom do vyprázdnenej fľašky. Poškriabe si riť.

Mäso na grile pred Mariánom sa prepeká a je len kúsok od toho, aby sa zmenilo na škvarku. Kuchyňa smrdí ako udiareň. Obracačkou nešikovne pretáča falaty krkovičky. Ponad propánovu bombu podáva brko Šimpimu. 

V ďalšej miestnosti si ktosi tretí púšťa Skrillexa, ktorý by mal skrášliť atmosféru, ale tá kakofónia iba v ľuďoch varí krv.

"Rozísť sa nie je sranda, bratku..." zamyslene prehlási, keď masť zapraská. Šimpi si potiahne z brka a tvári sa, že ho životná pravda silného Mariána minula.

"Čo?"

"Osem smolných rokov som s ňou bol. Všade, vkuse. Na toto som sa vysral, tamto som vzdal... aj na kariéru zápasníka, lebo nemala rada, keď som v ringu prerábal ľuďom tváre. Teraz ma pozve na obed k rodičom. Celá rodina. Mama, otec, sestry, babka, prateta, každý kto, im ešte žil, došiel. Ešte aj bratranec sa dovalil z Kanady. A ja? Miesto "podaj mi vidličku, prosím ťa" zo mňa vystrelilo: "...dojebala si mi život, ty sprostá kurva!"

Šimpi mu vráti bejzbalku a pripomenie mu, že to mäso už asi bude. Dostane rýchlu a tichú odpoveď, že vie piču o grilovaní. 

Ostávaju v tichu sedieť a Šimpi si otvorí pivko.

Marián S. obráti čierne mäso, špeka zatiaľ odmietne.

"Ucho! Ideš k tomu robiť tie hranolky, či jebeš na to?" zahučí v bielej hmle. 

Z vedľajšej izby sa ozve zakuckaný smiech.

M.S.

ANDREW, ČLEN NAŠEJ SPODINY

Obec Zabehané. Blízka budúcnosť.

     Zabehanci veria, že ich dedinka je mestom, i napriek tomu, že sa v nej nachádza len jeden panelák a aj to jedno Tesco, čo tam bolo, za záhadných okolností zmizlo pár rokov dozadu.

Starosta však s akousi naivnou hrdosťou dokonca vyhlasuje, že Zabehané sa raz stane modernou metropolou. Sníva o roľníkoch na jetpackoch, mechanických strážcoch zákona a kombajnoch poháňaných solárnou energiou. Pravdou je, že tu chytíte skôr týfus ako wi-fi a najmodernejšou technikou je mikrovĺnka v miestnom pohostinstve. Predstavivosť otca týchto ilúzií je žiaľbohu väčšia, ako schopnosť všetky tie pičovinky, o ktorých sníva, uviesť do chodu. Jedno sa mu však dá uznať. Uviedol tu aspoň Andrewa... do vchodu.

Bytovka na Rosomachovej ulici, jediná v hre.

Starý panelák slúži v dedine ľuďom spomínajúcim na staré dobré časy komunistickej solidarity. Solidarita sa však z ich životov vytratila už dávno, ak vôbec u niektorých aj bola a preto často vidíte dôchodkyne v maskách ukovaných z nefalšovanej mrzutosti a pretvárky, ako vysedávajú pred panelákom a gánia na každého, kto neodzdraví. Nechcite vedieť, aké peklo by vypuklo, keby ste si na tú lavičku trebárs sadli.

Tá najpriebojnejšia - Stará Sojka, väčšinou snorí za oknom a pozoruje ľudí spoza záclony. Sťažnosti na najpestrejšiu paletu chronických ochorení, mapovanie zliav na tržnici a vzlykanie za dávnymi dobami jej ešte podaktorí žerú. Na intrigy sú tu všetci pristarí, alebo len príliš leniví a tak sa obyvatelia bytovky uspokoja len so stručným ohováraním susedov počas cesty vo výťahu (maximálne na piate poschodie, odkiaľ môžete dovidieť na druhú stranu mesta).

Stará Sojka bola prvá, kto dobehol na radnicu so spísanou sťažnosťou. Jednalo sa o tridsaťdva áštvoriek pojednávajúcich o ozajstnom probléme, ako inak - starších, alebo lenivých občanov. Bolo absolútne neakceptovateľné, aby človek po nekonečne dlhom dni doma schádzal z piateho poschodia na prízemie výťahom s tým, že musí stlačiť gombík. Táto obrovská záťaž pre obyvateľov vysokého veku, žijúcich na najvyššom bode v meste, bola námetom na diskusiu. Starosta výmysly starej babizne ani nečítal, ale s ošemetnou blahosklonnosťou jej sľúbil, že vymyslí iné riešenie, ako cestovať na piate poschodie bez strachu z ujmy na zdraví. NASA akurát skúšala tajný projekt - vytvorila imitáciu človeka, schopného robotického služobníka do domácnosti.

Akonáhle Starosta o tomto začul, rozhodol sa pre mesto jednu skúšobnú verziu zadovážiť.

Andrew, člen bytového družstva.

Náplň práce usmievavého služobníka bola zakódovaná do softvéru, ktorý ho poháňal. Robot spočiatku obsluhoval výťah. Neskôr pomáhal s taškami a keď si Sojka pochválila plechového gavaliera, začali ostatní s pretekmi v čoraz robustnejších nákupoch. Robot sa naťahoval s prežratými igelitkami, ale okrem iného čistil rohože, vyberal poštu, venčil domácich maznáčikov, ktorí si zvykli na monotónnosť jeho hlasu (bol nahovorený vo viacerých jazykoch multispíkrom, hercom Ewanenom McGregorom) a stali sa nevšímavými voči výrokom svojich pánov. Andrew bol dokonca, tak obľúbený, že mu spoločenstvo vyrobilo vierohodnú ľudskú tvár. Stará Sojková vystrihla s priateľkami ksicht Petra Stašáka z plagátu zdrapeného zo steny kulturáku. Andrew však nároky obyvateľov bytovky prestával zvládať. NASA urobila tú chybu, že mu dala iba dve ruky.

Došlo to až tak ďaleko, že sa naň raz Sojková fanaticky vrhla vo výťahu. Pokus o zneužitie jeho predlžovačky mu zaparil citlivé závity. Snaha o galantnosť a milosrdné odmietnutie, bola nezlúčiteľná s opovrhnutím voči tejto dáme, i celému spoločenstvu. NASA urobila chybu, keď mu nastavila automatické rozoznávanie negatívnych a pozitívnych typov ľudských vlastností. Nedokázal už ďalej reagovať na pretlak negatívnych vplyvov (závisť, ohováranie, pretvárka, využívanie, perverzná túžba pomilovať sa so strojom, hnev.,.) a odháňať ich pozitívnymi reakciami.

Andrew rozkopáva na chodbe schránky na poštu. Hlboko traumatizovaný faktom, že ho stará Sojková schválne vo výťahu zašpinila cukrom, aby ho mohla obliznúť, zažil svoj prvý kolaps. Niečo z jeho pôvodného kind módu sa preplo na rage mód. Členovia bytovky nevedeli, čo si majú s ním počať. Obišiel všetky tri vchody a rozkopal schránky. Teraz sofistikovane skartuje inzerciu na chodbe. Opilec a bývalý elektroinštalatér Jožo Bučko z druhého vchodu, vzal svoje dlhé roky praxe do hrsti a prišiel na nápad, ako Andrewa opraviť.

Vyvalil sa naň z pivnice s ozrutným kladivom. Mlátil ho do vystrihnutej tváre, kým nezačal grcať skrutky. Andrew sa bránil. V kovovom zovretí trikrát otočil Bučkovu ruku okolo svojej osi. Ten to nevzdal ani s vyvrtnutým pahýľom a rozhodnutý učiniť posledný krok, robota dorazil.

Starosta okamžite výrobok poslal tam, kam patrí - do archívu dojebaných výrobkov od NASA. Stroj sa zbláznil, odmietol vykonávať bežnú rutinu pre blaho dobrej komunity. Navyše s trvalými následkami ublížil mierumilovnému Jožovi Bučkovi, čo ho chcel opraviť. Je neprispôsobivý a viac hrozbou, ako pomocou pre domácnosť.

Všetko sa vrátilo do normálu. Starci si opäť uzurpovali najväčšie problémy sveta v malom meste. Ich spomienky na tvrdý život zneli nahlas ako zvony kostolu, kde každú nedeľu chodili skrývať hanbu za spevy liturgií. Zneli tak hlasno, že prekričali sťažnosti mladých a preto v tomto meste najviac rezignovali na budúcnosť práve oni. Ich nezáujem o realitu mimo Zabehaného dusil pokrok a vývoj v tejto diere. Sú to tie deti pod vašimi oknami, čo pľujú pod vašu lavičku, z ktorej boli vyhnaní. Sú nositeľmi noci a nie rána. Sú mladí a nasratí - ako napríklad Geco.

Blízka budúcnosť na mieste bez budúcnosti.

Geco inšpirovaný tvrdým koncom zahraničnej technológie a pokroku si v garáži montuje nového, lepšieho a silnejšieho andrioda. Chce túto dieru s hrdosťou nazývať mestom. Andrewova obeť nebola zbytočná... Vitaj v hre - Johnny 600! Všetci čakáme, kedy opustíš garáž a začneš robiť poriadky...

M.S.

L.O.L. CREW

     Alfonz Tatár, povolaním údržbár, sa konečne vrátil domov zo svojej šichty. V garsónke rozmýšľa, z čoho vyžije do utorka. Prezerá chladničku. Nič, len jedna fľaška. Otvorí si poslednú desinku značky Pivo a zvalí sa na gauč.

Na telefóne s prasknutým displejom si číta Topky. Zrazu uvidí niečo, čo ho zaujme. Nová rapová kapela. L.O.L. CREW vraj prináša absolútne revolučný smer do našich končín. Pozostáva z členov Mathey, Hi-Man, Sherlock Hoes a DJ O-DOR. Keď bol mladší, tak rap počúval, ako každý v jeho triede na strojárskom učilišti. Klikne na video a odpije si. V byte sužovanom tmou a tichom sa ozýva pomalý bít, ktorý by uspal aj rozbehnutého koňa.

Z Mercedesu zaparkovanáho pred Lidlom vystúpi akýsi mladík, celý v čiernom. Za ním sa kalužami plahočí zrejme DJ s čiernou šatkou okolo úst. Dá si high five s násť ročným dievčaťom, ktoré vyzerá, že ide odpadnúť.

Mladík má na čiernom tričku nápis MATHEY a na chrbte GENIUS. 

(MATHEY)

Joooj, či sa nudím

realita je jak heroín, heroín

iba ma spomalí a unaví, sa unavím...

Deti dneška nie sú v piči - oni sú v zóne

vítam ťa lemravo v mojom módnom porne

celé sa to bude niesť v uťahanom tóne

hej, copy na hlave, všetci sme copy of a copy of a copy...

Dôležitejšie jak úsudok je vedieť sa obliecť

tak do toho, poď nakúpiť so mnou, čo je dobré

brainwash z netu má už každý v tejto dobe

ucítiš ten hype čoskoro už aj v tvojom kompe

ale v prvom rade vypočuj si tento track, hoe!

aby si chápal o čom je náš nový smer, hawk!

nepotrebujem manifest, som trendsetter, boooy!

stratený vo svete, jak čierny peter, boooy!

ale ja nemusím vedieť, kde je sever. boooy!

stačí mi vidieť, kam sa uberá West, boooy!

ak budú v móde pančuchy tigrované, boooy!

dám si ich boooy... d-d-d-dám si ich boooy!

Chlapec sa vlní medzi ostatnými na parkovisku. Všetci sa pomerne nezaujato obzerajú a zombie tempom sa kníšu ako ranené brezy vo vetre. Z gangu mrcín vystúpi ďalší chlapec v dlhom čiernom tričku s bielym nápisom Hi-MAN.

(Hi-MAN)

Lustrujem katalógy, trendy, viem, čo si obliekam

š-š-š-šaty robia človeka, je to pravda odveká

som vytretý z toho, čo sa mi tak páči

do tváre vyzerám, že môj top shop je Dráčik

veru, mám bohatú históriu v google prehliadači

néé, nebudem sa tváriť, že som tu najstarší

Z nosa mi tečie sopel s parnom, láska

a síce po brade, ktorá ešte nezarastá

dávaš mi mínus, lebo rešpektujem A$AP

zatiaľ, čo tvoj Snoop nevie, či je gangsta a či rasta

Ja robím lajny občiankou, čo ju mám päť rokov

Nevadí...

Ja robím lajny občiankou, čo ju mám päť rokov

Nevadí...

Tak ešte jedna palica, vydrží to sliznica,

keď ti dolu svahom steká modrá skalica?

Spolu kývu hlavami do refrénu. Nie je isté, či mdlá teenska fajčí slimku, alebo slimka ju.

Joooj, či sa nudím

realita je jak heroín, heroín

iba ma spomalí a unaví, sa unavím...

Deti dneška nie sú v piči - oni sú v zóne

vítam ťa lemravo v mojom módnom porne

celé sa to bude niesť v uťahanom tóne

hej, copy na hlave, všetci sme copy of a copy of a copy...

Na nákupnom vozíku dotlačia ďalšieho umrlca. Pomaly sa z neho vykokotí. Na hlave má niečo, čo z malej obrazovky na mobile pripomína tanier tradičných makových slížov.

(SHERLOCK HOES)

Hudba hraje, keď zakrádam sa klubom

Pray for Paris, tvoja závisť, zakrádam sa s kludom

Je to naša hudba, čo tu znie, hovorí k ľuďom,

alebo aj nie, no ja to beriem s kludom

...ozajstným kludom

Dám si ešte É, bitch, hoes to žerú s rumom

h-h-h-hoes to riedia rumom...

hoes to riedia rumom...

Už vyťahujem prezervatív, volaj ma de-tek-tív

hľadám iba modelky, kým ty si ne-zvest-ný

Som jak Horácio Kééjn, asi mi závidíš

inkasujem za to fééjm, ty si len šedá myš

ver mi, nie som fejk, rozdúcham tu flééjm, uvidíš...

Strecha je v ohni, tak ako aj oni

Strecha je v ohni, hoe a ty sa ohni!

Strecha je v ohni, hejterko zdochni

Strecha je v ohni, hoe a ty...

Sherlock nedokončí rým a náhle zaspí. Kamaráti ho kriesia, dvíhajú ho zo zeme. Bít ide ďalej otravným tempom. MATHEY sa ujme mikrofónu.

Oooou jeeee

poď do toho!

DJ O-Dooor

žiadna póza

takýto sme sa už narodili

v ruke saaajder zdobený fertuškou

yo yo yo

milujem paaarty

a karameeel

a 

copíky...

toto je eL-OOO-eL CRUUU!

Východ je teror, my sme z Ameriky...

...chcem vidieť kývať vaše copíky,

samurajské copíky...

Dievča šťuchá papekom do Sherlocka, čo leží v kóme unavený sám zo seba. Všetci dvíhajú ruky. Vzduchom letí toaletný papier v slow motion. Nákupný vozík horí na prázdnom parkovisku. Video predčasne upadá do zatmievačky, aby sa do poslednej minúty podmazu zmestili titulky všetkých desiatich ľudí, čo mali niečo spoločné s výrobou tohoto opušťáku. 

Pán Tatár má chuť zajebať mobil o stenu. Zastaví ho v tom fakt, že ako mnohí ostatní, aj on musí vyžiť do utorka s prázdnou chladničkou.

M.S.

MOODY JERK A JEHO SPOVEĎ

Úryvok z knihy Moodyho Jerka "Punk is Dead"...

Kapitola 22 

 Máte moje požehnanie, smradi

     Júnové neskoré nedeľné poobedie, začiatok osemdesiatych rokov a ja sa prvý krát rozhodnem ísť do kostola. Potreba získať odpustenie zadarmo a rýchlo, vo mne narástla po tom, čo som sa znova zaplietol so Sabinou. Nekonečný príbeh.

Je pravda, že celý včerajšok som nasával a na raňajky som mal mlieko, gin a Toffiefee, takže tento nápad sa nezrodil práve v najlepšom rozpoložení.

"Otče." posadil som sa do spovednice a úprimne si povzdychol. Bolo na čase priznať si svoje najhoršie túžby a dostať za ne rozhrešenie.

"Otče, ste tu?"

Pochrapkávanie za okienkom ustalo a ktosi slastne zamľaskal. 

"Otče, ste to vy?" 

"Á-eeehm-áno..."

"Otče, chcem sa vyspovedať."

Odpovedal mi len mocným potiahnutím mrmlu nosom a začal som aj bez toho, aby ma služobník Boží vyzval. Predsa len som nechcel, aby celý kostol predčasne napáchol tým, čo sa mi derie z úst.

"Situácia sa má tak, že už celé roky sa oddávam... ako to len nazvať... no skrátka - ľúbim mať pohlavný oný so zadanými ženami," vykoktám zo seba zmätene. 

"Päť zdravasov, amen-tma... a dávajte si na to pozor do budúcna," zahundre hlas a ja neverím, že toto má byť moje odpustenie.

"No vy mi asi nerozumiete. Chrápem so zadanými, nie je to nejaký maximálny hriech, alebo také dačo? Nikdy nepozrieš na ženu blížneho svojho, tak nejak?"

"Pozrite pane, nikoho ste nezabili, nezmrzačili, nikoho neokrádate. Ak šúpete ženu nejakému volovi a ona je za to celá rada, nie je to vaša vina. Je to vina jej samotnej, je to jej rozhodnutie, lebo môže vás aj odmietnuť. Defektní ľudia vedú defektné vzťahy. Taká je dnes doba, mal som o tom... ehm... asi mesiac dozadu krásnu kázeň. Boli ste tu?"

"Nie, nebol."

"Vec sa má tak, že ak je vaším veľkým pokušením trtk...aaahghm... teda mať pohlavný styk so ženami, ktoré sú zadané, je to samozrejme satanove pokušenie. Diabol vás nabáda k tomu, aby ste sa zaujímal o ženy, čo niekomu patria... ale aj o ženy ako také..."

"Kedysi som sa uspokojil, len so ženami, čo sú vo vzťahu, to viete, dnes je taká psia doba, že vzťahy sú len na chvíľku, ide to jak z rýchlika... ľudia žijú vo vyprázdnených konštrukciách, trvá im krátko, než vyhoria, potom sú si ako brat a sestra, ale posledných desať rokov už nemám zábrany, ani pred manželským zväzkom a ten je... posvätný. Nevravím, že je to funkčné, taký zväzok... ale je posvätný."

"Vy ste ženatý?"

"Nie. Ja som muzikant."

"Ahá. Každopádne prijmite Krista, on vás povedie."

"No to sa ľahko povie. Viete, mňa láka aj tá možnosť, že za najbližším rohom schytám na hubu, alebo, že sa starý vráti v momente, keď ona bude... uhm... proste... je to také príjemné riziko..."

"A čo ak sa vám to jedného dňa vráti? Čo ak budete vo vzťahu a nejaký dilino vám začne chodiť za frajerkou?"

"No tak ja už som si užil svoje. Nejedna mi ušla s iným, ale viete, čo som si vtedy povedal? Môžem nadávať? Povedal som si, jebať na to, nebol som ti dosť dobrý, tak sa pakuj! Alebo tu ostaň mrcha a prilepím ti ofinu o čelo žehličkou!" zlostne som si udrel do stehna.

Naozaj, myšlienka na to, že by nejaká zotrvala a následne ma opustila, už bola pomerne vzdialená, ale aj tak vedela zabolieť. Po rokoch besnenia a prchavých záväzkov som však v sebe na čas utlmil žiarlivosť a hnev pretavil do vášne. Myslím, že keby pri posteli za mnou stál Kristus, vyzvem ho do trojky.

"A kde chodíte na tie ženy, synku?" vyzvedá farár a ja by som prisahal, že si tam vzadu odpil z fľašky.

"To je jedno. Neriešim príliš ani to, či sú blondínky, černošky, brunetky, trpaslice... len musia byť zadané."

"No pekne. A kedy sa to vo vás zlomilo? Prečo ste tu? Akáže vina vás sem dohnala?"

"Ó Padre, ste vy ale osvietený! Moja najdrahšia láska Sabina, nejednu pieseň o nej spievam, včera po spoločnej noci mi akosi začala prehovárať do duše. Zistil som, že ešte nejakú mám a..."

"Moment. Sabina? Sabina O' Rivalová?"

"Uhm..."

"Moody?"

"Zambo?"

"TY KOKOT!"

Vystrelil som zo spovednice ako neplánované odpálená ruská raketa. Obzriem sa a vidím punkového medveďa Zamba O'Rivala, ako sa vyrútil zo spovednice, kde asi prespal prehýrenú noc, lebo (ako už vieme) včera doma nebol. Hodí po mne cez celý kostol neoznačenú fľašku s chľastom.

"SEEEM POOOĎ!"všimnem si, že má z nejakého dôvodu na sebe ogrcanú sutanu, ktorá mu znemožňuje beh. Šprintujem zo svätostánku a šiniem si to dolu zeleným briežkom k prašnej ceste. Zambo sa vytacká von. Udrie ho do tváre ostré slnko a berie do ruky hrable.

"ZAJEBEM ŤA HRABĽAMI!" ziape.

"Vravel si, že to nie je moja vina! Nikoho som nezabil, nezmrzačil, ani neokradol! Defektní ľudia vedú defektné vzťahy!" brešem spätne.

Odrazu sa vynorí tank. Starý hrdzavý tank si pred nedávnom zadovážil môj kamarát Bezprstý Stív, aby mohol všade machrovať, že si na ňom chodí kupovať tabak. Rozbehnem sa a naskočím naň zozadu. Zakvačím sa rukami. Zambo za mnou chvíľu beží, hoci tank sa vlečie kurevsky pomaly. Snaží sa ma z neho zdrapiť hrabľami. Nohami ich odkopávam. Napokon to po päťdesiatich metroch vzdáva. Nadýcha sa prachu, prehne ho a začne chrchlať. 

"TY ŠPINA! SABINA JE TEHOTNÁ!" napína ho.

"NEROZUMIEM!"chúlim sa vzadu na tanku, držiac sa kovového výčnelku.

"SABINA JE V TREŤOM MESIACI, TY BUZERANT!"

"JA VIEM! A RAJCOVALO MA TO!"

"VYMLÁTIM Z TEBA AJ TÚ DUŠU, KTORÚ NEMÁŠ!" funí zlostne. Vyčerpane sa zvalí na zem a zapáli si cigaretu, aby naštartoval pľúca. Som síce chorý bastard, ale od tohoto "Božieho služobníka" žiadne odpustenie nechcem.

Ešte asi mesiac nasledovalo pár mrzkých telefonátov zo Zambovej strany. Potom som vydrapil pevnú linku a hodil ju z balkóna pred zelovoc.

To, že s ním Sabina čaká decko, ma pochopiteľne sralo, lebo som si ho nevedel predstaviť ako dobrého otca. Na druhej strane, to by som si nevedel predstaviť ani v mojom prípade... 

z originálu preložil:

M.S.