streda, 29. apríla 2015

ODRAZOVÝ MOSTÍK

    Mániodepresívny geroj Oto sa znova cítil na vrchole svojich možností. Do mánie ho vystrelila pochvala od šéfa vo fabrike na odrazové dosky k bazénom, kde bol dlhé roky zamestnaný. Šéf mu povedal, že je dobrý a miestami zvláda viac ako ostatní. 
Cez víkend si uvedomil, že s tým, aký je "dobrý", by sa dalo dokázať všeličo. Zamyslel sa a vytvoril si fixnú ideu, že sa mu podarí zorganizovať veľkú revolúciu riečnych pirátov a obsadiť niekoľko miest. 

Bol to skvostný nápad a skvelý odrazový mostík pre Otov prvý životný úspech. Mánia však po dvoch týždňoch vyschla. To už bol dávno na palube lode, ktorú s partiou futbalových nadšencov ukradli z prístavu. 

Kapitán a zároveň majiteľ plavidla, ležal v podpalubí zviazaný (aj napriek tomu, že loď stále riadil, vydával príkazy a hovoril, kam majú ísť). Myšlienkou riečnych pirátov bol tak nadšený, že sa z princípu sám spútal a nechal uniesť.

Oto sa však k celej záležitosti zrazu nepriznával. Sedel v temnej komôrke a stále sa ľutoval. Vravel, že to nedokážu a že celý nápad je blbosť na entú. Že zbytočne zanechal svoj život, prácu a celý suchozemský svet za sebou, aby sa z neho stal chodiaci nonsens. Nikto z jeho tímu nasratých futbalových fanúšikov tomuto náhlemu zvratu nerozumel. Oto bol predsa tak šamansky charizmatický vodca. Prečo sa z ničoho nič zrútil?

Týždeň čakali, čo sa stane. Nedialo sa nič. Oto sa poflakoval hore-dole. Míňali sa zásoby a tak si jeho družina povedala, že prevezmú nad loďou moc. Vytiahli Ota na palubu, zviazali ho lodnými lanami a vyhrážali sa mu smrťou. Oto tvrdil, že ju len rád uvíta. Jeho predstava úspechu bola mylná a nikto s tým nič nemôže urobiť. Ospravedlnil sa, pokrčil plecia a skonštatoval, že je skrátka malomeštiacky táraj.
Tak ho teda vyslali po odrazovom mostíku z paluby rovno do úst zradnej hlbočiny širokej rieky, po ktorej sa týždne bezcieľne motali. Ako tak pomaly kráčal po mostíku, počul hlas kapitána, ešte vždy nadšeného, no vyziabnutého a špinavého. Kričal, že jeho plán nestroskotal, že idea riečnych pirátov bude večná. Odrazovú dosku opustil prvý člen z troch, ktorí stáli na jej druhom konci. Nikto kapitána nevytiahol z nápadu, že Otova revolúcia je to, čo celý život potreboval. Otova fixná idea sa stala kapitánovou fixnou ideou. A tak volal na Ota, že bol skvelým, že mu pomohol nájsť zmysel života - jemu, starému morskému vlkovi. Že má najlepšiu družinu, ktorá ho radšej zo sveta znesie, akoby mal ich plán zlyhať. 

Ako tak Oto pomaly hopkal po doske s rukami spútanými za chrbtom, s nohami zviazanými k sebe, začul znovu hlas svojej utopenej pýchy. Otočil sa a chcel zakričať na posádku, že to tak nemyslel a že je znovu v hre! Mocnejší a silnejší ako kedykoľvek pred tým! Uvedomil si, čo sa mu podarilo a aký dobrý vodca sa z neho stal. Vtedy dvaja futbaloví nadšenci po jednom opustili dlhočiznú latu, na ktorej stáli a išli rozviazať pôvodného kapitána lode. Oto sa od mostíku nestihol, ani len odraziť.



M.S. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára