pondelok 15. septembra 2014

BEZPRSTÝ STÍV A SERENÁDA PRE DVOCH

     Dve nohy a na nich len jeden osamelý palec. Bezprstý Stív si pošúchal svoje chodidlá a zaspomínal na časy, kedy robil dobrovoľného šerpu v Nepále. Obul si hrubé ponožky a vzal do ruky svoje ošarpané bendžo.
Do prezliekárne vbehol moderátor a spýtal sa ho, či je pripravený. Bezprstý Stív to dotiahol pred postup do semifinále istej talentovej súťaže. Ľudia pri jeho prvom vystúpení tlieskali aj napriek tomu, že ho jeho najbližší priateľ Moody Jerk dočasne zatratil. Snažil sa mu dohovoriť, že tam jeho hudbu nikto neberie, ako hudbu - skôr ako atrakciu. Šesťdesiatosem ročný dedo brnká na bendžo v televíznej súťaži. Po ňom vystúpi žena, ktorá má fúzy a spieva ABBU. Po nej vystúpi žena, ktorá nemá fúzy, ale má psíka, čo dokáže skákať cez kruhy a robiť všetky tie... no, psie kusy. Pred hodinou mu prišla esemeska od Moodyho. Stálo na nej - Aj tak si kokot a nemám ťa rád.
Bezprstý Stív sa usmial popod fúzy. Vie, že to o týždeň, mesiac, alebo pol roka Moody Jerk odvolá. Je to náladový starý blázon.
"Prosím, privítajte BEZPRSTÉHO PIŠTU!" nenávidel, keď ho volali Pišta.
Obrátil do seba rum z plechovej ťapky a vybehol na pódium. Na všetkých letmo zamával. Porotcov si nevšímal. Jeden z nich si robil selfie. Tá v strede nechala maskérku, nech jej ponatriasa kučery. Ten najmrzutejší na boku mal stanovené od dramaturga, že bude celú súťaž hrať nekompromisného tvrďasa, ale už mal toho plné zuby. Dal by si kokain a šiel domov.
Na pódiu ešte vždy stála roztrasená šestnásťročná karaoke speváčka a dezorientovane hľadala východ. Stív sa na ňu vyceril a ona zmizla.
Pri prvom vystúpení sa Stív pokúsil získať si priazeň publika, hraním toho, čo dnes púšťa MTV a rádiá, ibaže v jeho blues-folkovom aranžmá. Dnes sa rozhodol s týmto systémom trošku vysrať. Sadol si na barovú stoličku, zavolal si z pódia jednu krásnu slečnu (Stív si pod pojmom krásna slečna predstavuje zväčša plaché ženy kyprých tvarov vo veku okolo štyridsiatky), aby jej mohol zahrať jeho najobľúbenejšiu skladbu. Volala sa - Serenáda z očí do očí. Trik spočíval v tom, že celú skladbu nesmela ani ona, ani on uhnúť očami.
Spustil hádam tú najpomalšiu vec, aká kedy zaznela v tejto súťaži. Rum mu zapletal jazyk a vodnaté oči si zaľúbene prezerali ženu pred sebou. Žena sa pýrila, snažila sa neuhnúť.
Po druhej minúte publikum začalo húkať. Ktosi sa ozval, že chce, aby zahral radšej Lady Gaga. Nevedel o čo sa jedná, ale je to profík. Nenechal sa vyviesť z konceptu ani v momente, keď si Selfie porotca vybral oči a do prázdnych jamiek si nalial minerálku. Stíva nerozhodil ani fakt, že porotkyňa v strede si napchala celú ruku do krku až po lakeť a stlačila si srdce. Jej čelo s ťažkým tresnutím dopadlo na bzučiak a ozvalo sa prvé FUCK OFF zo strany porotcov. Tvrďas to chcel dopozerať celé. Keď to skončilo a ženu poslal späť do publika, dve tretiny poroty neprejavovali známky života. Verdikt zatiaľ bol jedno červené X. Tvrďas sa otočil smerom k publiku a spýtal sa ľudí, či sa im serenáda páčila. Pani, ktorej spieval, vzbĺkla ako pochodeň a zvyšné publikum zostavené prevažne z mladých a ešte mladších bezradne mlčalo. Ozýval sa iba cvrček a cez pár hláv sa prevalil stoh slamy. Potom sa porotca otočil smerom k Stívovi.
"Ak teraz stlačím Xko, nepostúpite do semifinále," oznámil mu s vážnou tvárou. Pozrel sa do zákulisia na dramaturga. Tvrďasovo zavše jemné vnútro serenádu prijalo, celkom sa mu páčila. Dramaturg pozeral na porotcu a držal pištoľ pri hlave jeho sedemročnej dcéry. Potom sa pozrel na zvyšok poroty, nad ktorou sa zbiehali muchy. Stívovi sa leskli oči, nie od dojatia, očakávania, alebo katarzie z precítenej skladby. Bol skrátka našrot. Porotca si zahryzol do pery a predniesol rozsudok...
Stív sa dostal do zákulisia, kde ho už čakal entuziastický moderátor.
"Je nám to samozrejme všetkým ľúto..."
Stív pokrčil plecia.
"Máte nejaké dojmy, alebo niečo, čo by ste chcel ešte na záver povedať?"
Stív pokrčil obočie.
"Na nohe mi ostal ešte jeden prst, keby som sa chcel vrátiť do Nepálu. Poznám, tam každý cencúľ, každú cestu na vrchol. Zrejme by som tam mal ostať, dokým mi neodmrzne aj ten desiaty," povedal napokon, odpil si z ťapky a odtackal sa mimo záber.

M.S.

nedeľa 7. septembra 2014

TÓNO S. A JEHO TAJNÝ SEN

     Tichá ambícia Tóna S. vystúpiť s hudbou pre širšie publikum, nebola nikomu z jeho spolukapelníkov známa. Dokonca by ho s touto túžbou zavrhli a našli by si iného bubenníka bez podobných skladateľských móresov.
Odveký punkový zákon - šťať proti strednému prúdu, bol síce v súčasnej dobe akosi zbytočný, lebo už temer nikoho nezaujímali rádiá, televízia, alebo tlač - no Tóno by sa rád doma pochválil, že nahral rádiový hit. Veril, že by si tým získal väčší rešpekt a možnosť vytiahnúť päty z tejto pojebanej dediny.
 
Prišiel na chytrý nápad, ako oklamať svojich spoluhráčov. Napísal niečo, čo si dovolil nazývať "generačnou hymnou". Naservíroval im drsný staccato náklad s nezničiteľnou schémou: B5-F#5-A5 v dropnutom D, aby to dokázala zahrať každá opica ukazovákom cez prvé tri struny.

Text vyzeral asi takto:
 
 
Vydedenci
 
Refrén:
Odkedy tvoja existencia nemá význam?
Vravia, že si pimitív a posol zlých správ?
Odkedy tvoja existencia nemá význam?
Vravia, že si pimitív a posol zlých správ?
 
Vydedenci bití ako psy
prosím vás - dajme sa dokopy
naša šanca sa razom zvýši
spolu sme väčší, zhodíme okovy!
 
Refrén.
 
Zurvalci večne otrávení
okolím, čo drží nás pri zemi
a kam sa pozrieš, tam to hnije
z toho sme vzišli, nič nás nerozbije!
 
Refrén.
 
Prechod:
Spolu sme väčší, spolu sme silnejší
nikto nás neokliešti, nespúta, nerozdelí!
Spolu sme smelší, spolu sme mocnejší
nikto nás nešetril a teraz máme chuť to vrátiť späť!
 
Vydedenci nájdime protijed
chopme sa pochodne, nech vzplanie!
Dosť bolo samoty v ústraní
pretlačíme sa aj bez zbraní!
 
Aaaa refrén...
 
Krátko po tom, čo sa Tóno predviedol s chytľavou melódiou zamaskovanou do nánosu ťažkopádneho burácania, v skúšobni ostalo ticho. Autor bol sprvoti zahanbený ukážkou svojho pop-songu s revolucionárskym fílingom. Nikto sa však netváril v zmysle: "Kámo, ja ti neviem..." Výrazy skôr hovorili: "No, móóóže byť..." Čoskoro sa z Vydedencov stala obľúbená hopsačka na lokálne dedinské zábavy. Počet fanúšikov SRALA SOM V TOI TOI sa zväčšil z dvanásť na dvadsať.
 
Od generačnej hymny, či rádiového hitu to však malo stále ďaleko...
 
 
M.S.

utorok 2. septembra 2014

AKO MOODY JERK VZKRIESIL SVOJU ZAŠLÚ SLÁVU


     Nikto by si už ani nebol pomyslel, že sa starý Moody Jerk ešte na niečo zmôže. Zväčša ho poznali, ako folkového speváka z dôb dávno minulých. Jeho veľký comeback z krčmových útrob na pódiá mal nastať deviateho augusta minulé leto na akomsi Agro Festivale, kde vystúpil so svojim kamarátom, majstrom hry na bendžo - Bezprstým Stívom. Niekto však zapálil stoh slamy pri pódiu a šedovlasá zostava musela predčasne utiecť.
Bezprstý Stív dnes zomrel v základnom tábore pod Kančendžongou, kam sa odpratal po účasti v talentovej súťaži. O tom, ale niekedy inokedy...
Je pol desiatej večer a Moody Jerk, zdevastovaný touto novinou, sedí v miestnej putike a zväčša pičuje na súčasnú hudbu. Mladíci pri ňom si vymieňajú pohľady zúfalstva a prajú si, čo najskôr odísť. Moody Jerk im platí pivá. Ukazuje im, ako štamprlíkom dokázal slajdovať na gitare v šesťdesiatom piatom a tá mu pod rukami odrazu vzbĺkla. Šamprlík mu z krivého prsta razom vyletí do piva jednému z chalanov a ten ho znudene vráti na stôl. Moody Jerk hlasno vzdychne a schmatne svoj polliter.
"NA BEZPRSTÉHO STÍVA!" vyškerí sa temer bezzubou tlamou a stiahne zvyšok piva. Potom chlapcov uvoľní. Už môžu ísť domov. Oni však domov nejdú - oni domov utekajú.
Moody Jerk ostáva v krčme do záverečnej. Pri odchode si pospevuje:
"Hmmm... Ouuu RIVAL, Ouuu RIVAL, tak by som tú tvoju ženu vyobšíval. Za všetko, čo si mi vyviedoool, za všetko, čo si mi vyviedoool, by som ťa najradšej zo sveta zniesoool, ale ži si ďalej môj see-e-en, ouuu RIVAL..."
Pieseň patrila Zambovi O' Rivalovi - muzikantovi nasledujúcej generácie, ktorá vytlačila náladový blues-folk do ústrania a nahradila ho gitarová dravosť o troch akordoch. Vtedy v tomto meste nebol priestor pre dvoch velikánov.
Starcovi počas nočnej sentimentálnej potulky zišlo na um, že by mohol prísť pozrieť svojho dávneho protivníka v honbe za uznaním, Zamba O' Rivala. Možno to je práve jeho prekliatím, jeho smolou. Ten hnev, čo voči nemu celý život chová. Rozhodol sa v mene Bezprstého Stíva zakopať vojnovú sekerku. Pozrel na oblohu s rukami vo vreckách. Obrátil cigaretľu v ústach a vyškeril sa smerom k nebu. Na nočnej oblohe sa zjavila tvár Bezprstého Stíva s požehnaním v očiach a širokým úsmevom.

Po tom, čo Moody Jerk prehlásil: "...v mene Bezprstého Stíva - veď on by to tak chcel!" ho Zambo O' Rival pozval dnu i keď je už neskorá noc a na debaty so starým bláznom nemal príliš náladu. Moody Jerk si prezerá gitary visiace na stene. Všetky z pamätných čias. Prisadol si, naliali si...

"Neviem, čo ťa celú tú dobu držalo v nasratosti voči mne, ale okej - odpúšťam ti. Aj tak sme už starci. Punk je mŕtvy. Tvoj folk je mŕtvy. Dnes sa počúva elektro."
Podá mu pohárik.
"To máš pravdu. Nenávidel som ťa za to, že ja dokážem zahrať Ódu na Radsoť v bluegrassovom prevedení a ty vieš zahrať iba ak tak holý konský kokot a všetci to milovali. Prázdne tátátá-dádádá-dédédé! Tri akordy dopiče..."
"A teraz sa hrá ešte prázdnejšie tuc-tuc-tuc-tuc-tuc. Po ňom sa bude kopať do plechovky a bude to tá najlepšia hudba na svete! A čo ty vieš, možno sa pri kopaní do plechovky znovu zrodí blues, folk a tieto veci."
"Čo tým chceš povedať, ty analfabet? Že to, čo hrám, je kopanie do plechovky?"
"Viem si predstaviť, že to tak dáko vzniklo," O'Rival tlstý, plešatý potetovaný od hlavy po päty v čiernom župane, v celej svojej arogantnej veľkoleposti sa chichoce na vlastnej poznámke. Tak ON a BEZPRSTÝ STÍV vzišli z kopania do plechovky?! Moody Jerk sa zdvihne. V jeho očiach sa zaligoce vzplanutie a krátko na to absorbujú všetku temnotu dnešnej noci.
Urazene vezme zo steny starú LesPaulku s nalomeným krkom. Drží ju ako baseballovú palicu. Zostarnutý tlstý punkrocker nechápe, čo to ten starý blázon nacvičuje a ďalej sedí v župane a vytreto sa usmieva. Moody Jerk pohľadom zaloví svojho zosnulého kamaráta v okne na nočnej oblohe. Ten sa objaví s karhavým pohľadom a pokrúti hlavou zľava doprava.
"TRI AKORDY DOPIČE!" Moody Jerk sa šialene zaženie gitarou, ktorá punkove hovado ovalí.
Bezprstý Stív na nočnom nebíčku si vylepí tvrdý facepalm na čelo. Otrasený muž sa plazí po koberci. Z hlavy mu prýšti krv. Gitara s nalomeným krkom grcia struny a hrozivý Moody Jerk sa nad O'Rivalom týči ako boh pomsty. Jeho hnev vykypel. Jebol gitarou o zem a v ruke mu ostal iba zlomený hmatník. Blíži sa k nemu a spieva si svoju pieseň. Pri pasáži "...za všetko, čo si mi vyviedol..." dvíha odlomený krk Zambovej LesPaulky vysoko nad hlavu.

Keď Moody Jerka zatýkali, nevedel poriadne ani prečo. Bol na mol, ale vraj si celú cestu v policajnom voze spieval God Saved The Queen. Rival skončil v márnici. Príčina smrti - krvácanie do mozgu. No aj tak bol zaujímavým prípadom, keďže si ho patológ fotil a posielal priateľom, či už niečo také videli. Hmatník mal zarazený do riti po druhý pražec. S roztrhanými strunami sa týčil nad obe polky, ako osamelá palma na vypuklom ostrovčeku. Na druhý deň sa dali patológove fotografie vygoogliť. Starý pán nikdy neoľutoval svojho činu. Dokonca sa tešil dočasnej publicite. Pre mnohých bol fenoménom. Našlo sa i pár nadšencov, čo ho nosili na tričkách. Momentálne vo väzení nahráva audioknihu, ktorá má čoskoro ísť na trh pod titulom - "Punk Is Dead". Nikto nevie, ako dlho bude sedemdesiat ročný, zato vždy veľmi čiperný pán, zo svojej vzkriesenej slávy čerpať. Napokon, nikto by si už ani nebol pomyslel, že sa starý Moody Jerk ešte na niečo zmôže.


M.S.