SVETELNÝM MEČOM

     Sú historky, ktoré neporozprávate vlastným deťom. Nie vždy je vám však dopriate mať potomstvo a zdeliť zvesť o svojich životných peripetiách mladšej generácií s vašou krvou, ako napríklad v jednom konkrétnom prípade...

Gejza Cícer bol vždy tak trochu stínaný mečom vlastných rozhodnutí. Na dedine odkiaľ pochádzal, bol známy hlavne pre vysokú mieru tolerancie voči malomeštiactvu a pretvárke - čiže voči vlastnej žene Anetke, ktorá pretiahla všetko, čo malo tep a dokázalo postaviť sťažeň vo vhodnej chvíli. Tradovalo sa, že trtkala i s ovocím (konkrétne banánmi). 

O Gejzovi sa vedelo i to, že sa už v pätnástich naučil páliť celkom slušnú slivovicu. Vďaka jej častej konzumácií trpel erektilnou disfunkciou už od osemnástich. V tridsiatke sa k tomu pridalo pomočovanie. Bol to však len jeden z početných dôvodov, prečo sa jeho Anetka s ním rozhodla rozviesť...
Stratu neniesol nijak zvlášť ťažko, lenže kolegovia mu jeho úsmev a dobrú náladu neverili. Všetci sa zhodli na tom, že je psychicky na dne a nemal by viac fungovať ako majiteľ miestneho mäsokombinátu. Z funkcie bol po pár mesiacoch odvolaný pre dobro kšeftu.

Posledný pracovný piatok uznal, že bude vhodné sa s kariérou rozlúčiť veľkou žranicou. Pozval všetkých svojich bývalých kolegov. Minulých, súčasných i budúcich milencov jeho ženy. Matku s otcom, ktorí mu otĺkali o hlavu jeho zlyhanie. Podával sa guľáš a slivovica. Všetci sa bavili (nie s ním). Napokon odcvengol lyžičkou na vyprázdnený krígeľ svoj príhovor, kedy sa priznal k radosti, že opúšťa svoju prácu, že zrejme opustí i dedinu a domov. Na dôvažok dodal, že guľáš, ktorí všetci s chuťou vyjedli do poslednej naberačky, bol varený z kravských píč. 

Šablili všetci.
Poňal to ako vytúžený aplauz.

Gejzovo ďalšie pôsobenie bolo v ďalekom Anglicku, konkrétne Leeds. Tu pracoval v kuchyni čínskeho bistra, kam sa mu chodili vyhrážať bezdomovci nožom, ak im zadarmo neponúkne za naberačku ostro-kyslej. Potrpel si na tom, aby bola ostrá (koreniny) i kyslá (sliny).

Noci trávil v krčme pitím miestnych patokov. Nezasunul už vyše poldruha roka, keď v jednom čarovnom, rozliatom okamihu spoznal Inge - maďarskú bojovníčku za práva jedovatých žiab. Bojovala hlavne osamelými pochodmi na ulici, častým držaním hladovky na verejných miestach, ktorá zväčša trvala deň. Podarilo sa jej dokonca uverejniť niekoľko článkov zaoberajúcimi sa devastáciou životného prostredia a vyvražďovaním zvierat. Gejza počas onej noci zamlčal, že si vybudoval kariéru na dedinských jatkách. 

Inge by to v tej chvíli bolo asi jedno - mala v sebe hrsť xanaxu a fľašu ružového vína.

Gejza ju odtiahol na byt, kde býval s fanatikom na Hviezdne vojny, Erikom. Erik mal v ten večer neúspešné rande s milovníčkou japonských fantasy videohier. Nepohodli sa na banalite - Erik tvrdil, že jeho nastávajúca by mala vyzerať aspoň ako Padmé z Epizódy druhej, čím si IP (rozumej, istý pich) značne dojebal.

Gejza medzi časom ležal na Inge. Jazyky zauzlené, rečová bariéra prelomená ohmatávaním a funením od rozkoše. Hladovkárka Ingne stiahla nohavičky a napočudovanie bola oholená. Vzrušene nahmatala Gejzov penis. Chvíľku s ním lomcovala, no Gejza si uvedomoval koľká bije. Nemohúcnosť sa pretavila v horúčkovitý drajv. Chvíľu sa zdalo, že zaberá aspoň Gejzov uslintaný orál, ten však pripomínal vytáčanie telefónneho čísla na predpotopnej kruhovej ružici po rokoch používania smartfónu. Rysovala sa tu ďalšia prehra muža, ktorý prehral, čo mohol, vďaka neutíchajúcej chuti spríjemniť si to prázdno medzi bdením a ďalším spánkom. Rozhodnutý neskončiť tento večer bez zasunutia, vystrelil na rovné nohy. Inge chvíľu sledovala jeho pomätený výraz v spotenej tvári. Nemusel sa dlho obzerať.
Na Erikovej polici sa vynímala dokonalá replika svetelného meča v zachovalom obale. Gejza bez okolkov rozorval škatuľu a v tichom prítmí nad hlavu zdvihol víťazoslávne zbraň. Svetelný meč sa rozžiaril červeným neónom. Pri ďalších manévroch sa rozozvučil zabudovaným zvukom reagujúcim na pohyb.
Priskočil späť k žene, roztiahol jej nohy a vrazil jej ho tam. Inge to mala doslova v piči a tak sa snažila aspoň prispôsobiť pohybmi panvy k hektickému prebodávaniu. Brucho jej svetielkovalo sťa semafor. Zvuk meča prehlušil hrané ženské vzdychy. Gejzova čabajka sa mŕtvo hompáľala medzi stehnami. Rozkoš sa roztrieštila na márne kúsky ako Hviezda smrti. Trvalo to asi len pätnásť minút, potom si ho vybrala sama von a prevalila sa nabok. Gejza sa zvalil ku nej a odmerane zachrápal.

Inge sa nechcelo potláčať hnev i hanbu a tak nepočkala do rannej kávičky. Sľubná odveta, tentokrát s možno fungujúcim vtákom a ubolenou opicou sa nekonala. Zbalila sa okolo pol šiestej a opustila spiaceho Gejzu. Spánok mu vydržal do pravého poludnia, kedy ho prebudilo ženské stonanie. Jedným okom preskúmal slnkom presvietený bytík. Pri jeho posteli stál Erik zaplavený v slzách a v náručí držal poškodený obal repliky svetelnej šable. Čo bolo ďalej, je zrejme každému jasné. Gejza sa vrátil na temnú stranu kuchyne a jeho spolubývajúci Erik sa radšej rozhodol pre život bez ďalších otravných spolubývajúcich. A čo sa stalo s Inge? Tak to už je iná historka, ktorú asi neporozprávate vlastným deťom...

M.S.