piatok 9. februára 2018

JUBILEUM


"Margita! Kde si, ty piča?" pozdraví zdutý Hubert po príchode do svojho domu. Od roboty mu vyhladlo a lačný bachor sa mu krútil ako bubón miešačky na cement. Na obed mal len tresku, tri deci borovičky a štyri desinky, takže sa po celodennej šichte nevedel dočkať kolienok s vajcom od jeho drahej pani manželky. Prechádza sa bytom a nohami odhŕňa porozhadzované šatstvo na zemi.
"To je čudné... väčšinou tu býva upratané," škriabe sa na vydutom bruchu.
Olejom zamazané montérky si ešte nestihol vyzliecť, keď tu zrazu, šípiac svár vo vzduchu, vtrhne do vedľajšej izby.
Oči mu zamrznú v nemom úžase.
Margita leží roztiahnutá na posteli, ako dobre vykysnuté cesto, zavalená akýmsi kostnatým telom.
"TY TRÚFANLIVEC VYJEBANÝ!" rozohní sa zdutý Hubert, keď vidí dvojicu zauzlenú do seba, inflagranty zápasiť s lenivou rozkošou. Schmatne ho za vlasy a odliepa od ženy. Mocnou labou mu vyhodí sánku za uši. Kostnatý muž sa zvalí na zem a schúli sa do nahého klbka, z ktorého vyčnievajú iba nekryté, zdurené semenníky. Hubert si necháva záležať a kope ho priamo do nich.
"ROKY MANŽELSTVA NAVNIVOČ!" prská Hubert, Margitu má zakvačenú na chrbte a škriabe ho nechtami po krku.
"A vieš ty, čo je dnes za deň? Ty odroň sprostý!"
"UTOROK! UTOROK JE!"
"MÁME VÝROČIE! VÝROČIE! DVADSAŤ ROKOV SPOLU!" jačí žena.
Hubert prestane kopať do chlapca na zemi a sústredí sa na ženu, ktorá jeho robustné telo stehnami stíska odzadu a nepríjemne mu škriabe tvár. Snaží sa zakvačenú Margitu zo seba striasť hádzaním sa o stenu a šúchaním chrbta o zárubňu. Spoločný, dvadsaťročný obraz zo svadby pod početnými otrasmi praskajúcej steny capne na zem. Zamilovaný portrét sa roztrepe na sto častí. 
Nábytok chlapisko zhadzuje rukami. Nahé ženské telo nevydrží zúrivý kolotoč a preletí spálňou ako odkopnutá mačka. Krehká štyridsiatnička poznačená životom s alkoholikom, sa zosunie v náreku k zemi.
"KTO JE TO! KTO JE TOTO HOVADO A ČO ROBÍ V MOJOM DOME!"
"To je drahý, žiaľbohu, ale aj chvalabohu tvoja NÁHRADA!" vzlyká žena. Milenec si zakryje otlčené guľky, placho sa usmeje na pána domu a zamáva mu, naivne ignorujúc pomenovanie "náhrada".

Hubert náhle prestane bojovať. Sadne si do črepov vlastného manželstva, ponorí hlavu do rúk. Prstami si stisne obočie a náhle ho osvieti. Za zavretými očami, tam kdesi v úplnej tme, sa objaví svetlo na konci tunela. Z neho sa vynára zahmlený sled premárnených momentov z manželského života. Už sa viac nemusí vzpierať. Prichádza pochopenie a náhla úľava. Žena ho mlčky sleduje, ako sa zdvihne, otovorí dvere a mohlo by sa zdať, že sa dočista pomiatol, keď so šťastným hulákaním vybieha z domu na ulicu. Strháva si tričko, strháva si zajebané monterky.
Milenci, zabalení v prepotenej plachte, šťastlivca sledujú spoza okna a hladkajú si modriny.
Huberta osvieteného novými možnosťami, v tú ranu zrazí nablýskaný Mercedes a jeho telo zbavené života, preletí vzduchom do jarku. Z Mercedesu triedy A, vystúpi niekto, kto poslednou dobou na ich pozemku obsmŕda častejšie, ako milenec, alebo manžel. Diabolský exekútor Daniel. Prižmúri oči a nenávistne ich upriami na domček. Studený pohľad skenuje a prebodáva dve osoby v okne schované za záclonou. 
Milada sa pozrie na Náhradu. Povie mu, nech si zbalí veci.
Už jej viac neprekáža, že tento kostlivec ešte vždy býva s mamou.

M.S.

utorok 6. júna 2017

8 TOP SELFIES SLOVENSKÝCH CELEBRÍT



Slovenský Zoolander Bruno a typická selfie z toalety



Selfie Rytmusa a Dary v chudobnom negerskom ghette.


Selfie Plačkovej na pláži plnej toxického odpadu, vyplaveného plastu a zdochnutých rackov.


Sajfa vo svojom voľnom čase s kamrátmi v saune.



Vilo Rozboril na castingu pre Modré z neba.



Jožo Pročko a chlap, ktorého za tisíc korún presvedčil, že si môže nechať zjesť tvár medveďom.



Robo Roth na zápase trpaslíkov.


Majk Spirit na mesiaci.

štvrtok 21. apríla 2016

SVETELNÝM MEČOM


     Sú historky, ktoré neporozprávate vlastným deťom. Nie vždy je vám však dopriate mať potomstvo a zdeliť zvesť o svojich životných peripetiách mladšej generácií s vašou krvou, ako napríklad v jednom konkrétnom prípade...

Gejza Cícer bol vždy tak trochu stínaný mečom vlastných rozhodnutí. Na dedine odkiaľ pochádzal, bol známy hlavne pre vysokú mieru tolerancie voči malomeštiactvu a pretvárke - čiže voči vlastnej žene Anetke, ktorá pretiahla všetko, čo malo tep a dokázalo postaviť sťažeň vo vhodnej chvíli. Tradovalo sa, že trtkala i s ovocím (konkrétne banánmi). 
O Gejzovi sa vedelo i to, že sa už v pätnástich naučil páliť celkom slušnú slivovicu. Vďaka jej častej konzumácií trpel erektilnou disfunkciou už od osemnástich. V tridsiatke sa k tomu pridalo pomočovanie. Bol to však len jeden z početných dôvodov, prečo sa jeho Anetka s ním rozhodla rozviesť...
Stratu neniesol nijak zvlášť ťažko, lenže kolegovia mu jeho úsmev a dobrú náladu neverili. Všetci sa zhodli na tom, že je psychicky na dne a nemal by viac fungovať ako majiteľ miestneho mäsokombinátu. Z funkcie bol po pár mesiacoch odvolaný pre dobro kšeftu.
Posledný pracovný piatok uznal, že bude vhodné sa s kariérou rozlúčiť veľkou žranicou. Pozval všetkých svojich bývalých kolegov. Minulých, súčasných i budúcich milencov jeho ženy. Matku s otcom, ktorí mu otĺkali o hlavu jeho zlyhanie. Podával sa guľáš a slivovica. Všetci sa bavili (nie s ním). Napokon odcvengol lyžičkou na vyprázdnený krígeľ svoj príhovor, kedy sa priznal k radosti, že opúšťa svoju prácu, že zrejme opustí i dedinu a domov. Na dôvažok dodal, že guľáš, ktorí všetci s chuťou vyjedli do poslednej naberačky, bol varený z kravských píč. 
Šablili všetci.
Poňal to ako vytúžený aplauz.

Gejzovo ďalšie pôsobenie bolo v ďalekom Anglicku, konkrétne Leeds. Tu pracoval v kuchyni čínskeho bistra, kam sa mu chodili vyhrážať bezdomovci nožom, ak im zadarmo neponúkne za naberačku ostro-kyslej. Potrpel si na tom, aby bola ostrá (koreniny) i kyslá (sliny).
Noci trávil v krčme pitím miestnych patokov. Nezasunul už vyše poldruha roka, keď v jednom čarovnom, rozliatom okamihu spoznal Inge - maďarskú bojovníčku za práva jedovatých žiab. Bojovala hlavne osamelými pochodmi na ulici, častým držaním hladovky na verejných miestach, ktorá zväčša trvala deň. Podarilo sa jej dokonca uverejniť niekoľko článkov zaoberajúcimi sa devastáciou životného prostredia a vyvražďovaním zvierat. Gejza počas onej noci zamlčal, že si vybudoval kariéru na dedinských jatkách. 
Inge by to v tej chvíli bolo asi jedno - mala v sebe hrsť xanaxu a fľašu ružového vína.

Gejza ju odtiahol na byt, kde býval s fanatikom na Hviezdne vojny, Erikom. Erik mal v ten večer neúspešné rande s milovníčkou japonských fantasy videohier. Nepohodli sa na banalite - Erik tvrdil, že jeho nastávajúca by mala vyzerať aspoň ako Padmé z Epizódy druhej, čím si IP (rozumej, istý pich) značne dojebal.

Gejza medzi časom ležal na Inge. Jazyky zauzlené, rečová bariéra prelomená ohmatávaním a funením od rozkoše. Hladovkárka Ingne stiahla nohavičky a napočudovanie bola oholená. Vzrušene nahmatala Gejzov penis. Chvíľku s ním lomcovala, no Gejza si uvedomoval koľká bije. Nemohúcnosť sa pretavila v horúčkovitý drajv. Chvíľu sa zdalo, že zaberá aspoň Gejzov uslintaný orál, ten však pripomínal vytáčanie telefónneho čísla na predpotopnej kruhovej ružici po rokoch používania smartfónu. Rysovala sa tu ďalšia prehra muža, ktorý prehral, čo mohol, vďaka neutíchajúcej chuti spríjemniť si to prázdno medzi bdením a ďalším spánkom. Rozhodnutý neskončiť tento večer bez zasunutia, vystrelil na rovné nohy. Inge chvíľu sledovala jeho pomätený výraz v spotenej tvári. Nemusel sa dlho obzerať.
Na Erikovej polici sa vynímala dokonalá replika svetelného meča v zachovalom obale. Gejza bez okolkov rozorval škatuľu a v tichom prítmí nad hlavu zdvihol víťazoslávne zbraň. Svetelný meč sa rozžiaril červeným neónom. Pri ďalších manévroch sa rozozvučil zabudovaným zvukom reagujúcim na pohyb.
Priskočil späť k žene, roztiahol jej nohy a vrazil jej ho tam. Inge to mala doslova v piči a tak sa snažila aspoň prispôsobiť pohybmi panvy k hektickému prebodávaniu. Brucho jej svetielkovalo sťa semafor. Zvuk meča prehlušil hrané ženské vzdychy. Gejzova čabajka sa mŕtvo hompáľala medzi stehnami. Rozkoš sa roztrieštila na márne kúsky ako Hviezda smrti. Trvalo to asi len pätnásť minút, potom si ho vybrala sama von a prevalila sa nabok. Gejza sa zvalil ku nej a odmerane zachrápal.

Inge sa nechcelo potláčať hnev i hanbu a tak nepočkala do rannej kávičky. Sľubná odveta, tentokrát s možno fungujúcim vtákom a ubolenou opicou sa nekonala. Zbalila sa okolo pol šiestej a opustila spiaceho Gejzu. Spánok mu vydržal do pravého poludnia, kedy ho prebudilo ženské stonanie. Jedným okom preskúmal slnkom presvietený bytík. Pri jeho posteli stál Erik zaplavený v slzách a v náručí držal poškodený obal repliky svetelnej šable. Čo bolo ďalej, je zrejme každému jasné. Gejza sa vrátil na temnú stranu kuchyne a jeho spolubývajúci Erik sa radšej rozhodol pre život bez ďalších otravných spolubývajúcich. A čo sa stalo s Inge? Tak to už je iná historka, ktorú asi neporozprávate vlastným deťom...

M.S.


piatok 25. marca 2016

ČO ŤA BAVÍ AGDA BAVI?


     Zatiaľ, čo zvyšok ľudstva oslavuje sviatok bláznov tým, že si z priateľov, kolegov a rodiny môže po roku zase konečne uťahovať  ("aha, čo to máš na svetríku?"), poctivý Zorista sa uzavrie do seba a konečne si oddýchne od lacne-prvoplánových vtipov. V dnešnom príspevku sa preto venujme skutočne suchej téme /hobby/, aby sme zistili, čo vlastne baví človeka, čo si svoj imidž buduje na tom, že vyzerá akoby ho už nebavilo vôbec nič. Tu je zoznam voľnočasových radostí temného literáta z Košíc, ktorý má už len v mene bôľ:


AGDU BAVÍ PAIN

AGDU BAVÍ PAINTBALL

AGDU BAVÍ PLANE

AGDU BAVÍ FEJM

AGDU BAVÍ GAIN



Zostavil - M.S. v spolupráci so Sulejmánom Podpníkom