Ženích Horác a jeho nevesta Matilda podnapito tancujú v prievane. Dokorán otvorené dvere od krčmy nezavrie nikto z hostí. Každý túžobne čaká, že aspoň jeden z práve oddaných novomanželov, tými dverami zdrhne jeden od druhého. Rodina a blízki postávajú vôkol a neveštia z toho nič dobré, v duchu každý dvojici meria ich vlastný kratučký čas do ďalšieho odcudzenia.
Pomaly sa hýbu do nie tak pomalého rytmu skladby Scatman, ale čas akoby sa im spomalil pri splnení dávneho spoločného snu - mať svadbu v ich obľúbenom pajzli Posledný hvizd. Matilda pozrie mužovi do očí a pohladí ho útlou rúčkou po načesaných bokombradách.
"Už sa len zdekovať na nejaký opustený ostrov," šepne.
Horácovi sa z útrob prederie mocné chlapské odgrgnutie.
Sedí sám, odkázaný na nemilosť vo svojom obľúbenom kresle, tej svojej milovanej krčmičky. V ruke drží pohárik a v skrivených ústach si poťahuje zhúžvanú marsku. V mysli sa mu zmráka. Vodnatými očami si prezerá tú spúšť.
Po bare sa plazí leguán zelený, na zemi rozjebaná svadobná torta, jak keby ju niekto zrušil dynamitom. Všade črepy, miestami kvapky krvi zo zápasu. Gýčová ozdoba mladomanželov z torty rozgniavená podrážkou od topánky v marcipánových troskách. Rodina a známi s krútením hlavy opustili krčmu už dávno. K hlupákovi synovi sa nepriznávajú. Jediný, kto v krčme ostal je štamgast a viacnásobne neúspešný samovrah Rudo, ktorý nebol na zozname pozvaných, ale oslava skončila už pred štyrmi hodinami.
Dôvod? Matildu pochytila náhla clivota, zdesila sa spoločného súžitia s týmto tu a bez slova zdupkala spred oltára. V svadobných šatách za pár drobných si zavolala taxík na toalete. Vbehla do hrdzavej fábie a stratila sa v tme. Matildina strana ostala zmätená. Horácova strana si vydýchla. Horácovi sa priťažilo. Už hodiny sa jej nevie dovolať. Najlepší priateľ ho tu v krčme osočoval, že je sprostý ako tágo a dôverčivý, za čo mu Horác do hlavy hodil popolník a vykopal ho z krčmy na ulicu. Keď hnev utíchol, Horác začal chladne bilancovať škody, plusy i mínusy. Výsledok? Ostala mu silná láska ku kreslu, v ktorom si usína. A ešte má rád toho leguána na bare, ten je jeho. Volá sa Vladko.
Plieska sa po vrecku, krčí nosom na barmanku Zuzku. Dvihne prázdny pohár a zažiada si borovičku.
Na chvíľu privrie znavené oči a začne pochrapkávať. V sne navštívi svoju ženu. Sedí na chodníku a tlačí si k hrudi vinylové platne. Pozerá sa do diaľky, kamsi do prázdna. Horác pri nej zastane usadený v motokáre. K zadnému nárazníku priviazané plechovky. Zloží si helmu.
"A čo ty tu?" s úsmevom jej podá balík marsiek. Vtedy pricvála spevák kapely, ktorého dosky si Matilda tlačí k hrudi. Horác je udivený. So spevákmi sa mu predsa nikdy nesnilo a tento má dokonca krásneho bieleho koňa, pri ktorom drobná, tesná motokára vyzerá... ehm... viac, než skromne a tak trochu neuspokojivo. Matilda vyskočí na koňa, pritisne sa k nemu. Hodí platne do skoro manžela a zasyčí: "Ty retard! Už choď domov..."
Horác otvorí oči. Zuzka pri ňom stojí a karhá ho, že zaspáva. Opakuje mu, nech už ide domov. Ženích len mávne rukou a pohľadom zablúdi k ubitému Rudovi sediacom pri bare.
"RUDO! Nože odsyp ešte z toho kokaína!"
M.S.
