štvrtok 17. novembra 2016

Sám Doma - prečo by filmovú sériu nemali vidieť vaše deti


     Každé Vianoce už od čias, kedy hlásateľky z telky uvádzali filmy a ja som mal za štedrovečerným stolom podbradník, sa na obrazovky donekonečna vracia postrach Kevin.
Áno, presne ten Kevin, ktorý sa medzičasom stal postrachom samému sebe a počas sviatkov pokoja už len na seba spriadal pasce v podobe veľkých redbullov a heroínu.
Napokon blonďáčikovi, čo v našich detských očiach svojho času vyzeral ako génius, neostalo nič iné, než pozbierať zvyšky niekdajšieho talentu a založiť si dementný revival Pizza Underground. V (paródií/úcte ku kapele Velvet Underground ??) abstraktnom a absolútne nezaujímavom projekte odvážne spojil lásku k hnusnej newyorskej pizzi a k hnusným newyorským textom ikonického bandu.

Rozhodol som sa teda s odstupom vyše dvadsiatich rokov zhodnotiť riziko filmu, bez ktorého som si Vianoce nedokázal predstaviť a utekal som od nedorobeného snehuliaka domov, lebo som potreboval stihnúť jedničku a za ňou dvojku - na Nove o štvrtej poobede a o týždeň to isté, len na ČT. Tieto riadky píšem preto, nech sa podobnou závislosťou nenakazia aj vaše deti (predpokladám, že niektorí detskí odchovanci tejto komédie dnes už splácajú hypotéku, šetria na rozvod a v kuchyni im vreštia pätorčatá), pre tých bezdetných je to len ďalšia zbytočná vtákovina na tomto blogu, ale aj tak...

SÁM DOMA

réžia: Ten, čo nám dal aj Harryho Pottera

Chlapča, ktorého jediným prianím od Ježiška je, aby prišiel o svoju hlučnú, početnú americkú famíliu aspoň na sviatky pokoja a mieru, dostane, čo chcel. Kým si jeho fancy mater zrazu spomenie, že jej jedno decko chýba, šikovník si hravo poradí s nákupmi, panickým strachom zo suseda, desivým kotlom, tarantulou, sánkovačkou dolu schodmi a poslíčkom pizze. Prázdniny, ktoré chceš!
Z čoho by sa však iné decko zosralo, sú dvaja Mokrí banditi. Tí sa ponevierajú po susedstve (ktoré je tak vyľudnené, že máš pocit, že v každom z domov bývali jednotliví členovia Kevinovej odcestovanej rodiny) a hrajú sa na inverzného Santa Clausa, čo síce chodí komínom, len darčeky nevyberá z vreca, ale pchá ich tam.
Čo by si urobil ty? To isté, čo Kevin, zaliezol pod posteľ a prosil mamu, nech sa vráti. Tá už je na ceste s kapelou, čo hrá polku, dosratá sama zo seba. Kapelníci sú však fajn, miesto toho, aby na ňu zavolali sociálku, jej hrajú svoje hity a ukazujú nám, ako vyzerá filmový súcit.
Synátor sa však pozviecha. Nakopne sa štedrovečernými špagetami a oboch zlodejov dokatuje všetkým, čo má doma okrem zubnej kefky. Mučeníčko je to však príjemné, také tom&jerryovské, až uveríš, že to človek ustojí - čiže klinec v nohe, žehlička do hlavy, alebo plameňom cez čapicu je niečo, čo chceš po prázdninách skúšať na kamarátoch v škole.
Vtedy si uvedomíš, že nie si rovnako rafinovaný a vynaliezavý a od osemročného paholka je to prejav geniality, jak keby ho Steve Jobs s Hawkingom splodili a začínaš o sebe pochybovať, lebo ešte furt nezvládaš ani sčítať a odčítať jednociferné čísla. Vaše dieťa si neuvedomuje, že za filmom stál starý scenáristický vlk a začne mať zo svojho budúceho vývoja, iba ak tak pocit úzkosti. Už v rannom veku teda začne pochybovať o svojej inteligencií, podceňovať sa a hľadať si hlúpejšie vzory ako bol Kevin (napríklad počúva petržalský hip hop). Ako tejto náhlej existenčnej rane ako dospelák zabrániť? Pozrite si s ním dvojku!

SÁM DOMA 2: STRATENÝ V NEW YORKU

réžia: Ten, čo nám dal Harryho Pottera dvojku

Kevin sa v New Yorku opustil už ako desať ročný a vzhľadom na jeho neskorší vývoj mu to ostalo. Čo je však dôležité pre vás ako rodiča, ukázať na tomto filme dieťaťu, že hlavný hrdina je hovno a nie génius. Prázdniny si síce zase užíva s otcovou kreditkou jak malý Blizerian (limuzíny, drahé hotely, hračky, bazény, na slovíčko Trumpom a zase pizza) aj napriek tomu, že je sa čoho báť (Central Park v noci, impozantná holubí bába). Vďaka svojej predpubertálnej tupote a nastupujúcemu bohemizmu ide všetka genialita do pisoára. V opätovnom strete s dvomi o dva roky sprostejšími grázlami totiž využíva len málo nových pascí, dokonca je v schátranej barabizni, ktorá mu toho ponúka omnoho viac. Pacifikuje ich rovnako, dolapia ho rovnako (chyba, ktorá sa neodpúšťa) a keby nebolo starej holubice, tak mu jeho flegmatický otec z posledných peňazí, ktoré pankhart nerozjebal, platí urnu. A takto to povedzte aj svojim deťom.

SÁM DOMA A BOHATÝ

réžia: Ten, čo točil MacGyvera a iné seriály

Zásadná otázka ktorou môžete dojebať človeku život:
Veríš, že Sám doma a bohatý má niečo spoločné s originálnym frenčajzom?
Pramálo. Je to adaptácia komiksu Richie Rich a tak sa to volá aj v originále, len naša distribúcia je schopná veľkých prekladových zločinov (napr. Tulák Jeden).
Film samotný je pekný hnoj. Chlapec má Trumpoidných rodičov, čo idú na dovolenku a nevezmú ho so sebou zámerne, lebo má pokokot hračiek a barák jak sultán. Doma sa nudiť nebude, až do momentu, kedy zase nemusí rozkošne poraziť akýchsi nevýrazných lupičov, ktorých mená ani tváre si už nepamätám. Nudiť sa bude divák. Paškvil, v ktorom sa nič prevratné a cool (okrem robotickej včely) nestane, si dokonca pomáha lacnou citáciou na Hitchcocka finálnym battlom na Mount Richmore, čo vám ani vašim deťom asi nič hovoriť nebude, a tá je rovnako zlá, ako citácia Velvet Underground prostredníctvom pizze. Deťom to rozhodne nepúšťajte, lebo si v rannom veku uvedomia triedne rozdiely chudoby a bohatstva a tie vaše vianočné darčeky - ponožky a rubikovu kocku z benzínovej pumpy, vám nevďačne hodia do plechu so šuhajdami. Ešte majú čas uvedomiť si, že za peniaze si kúpiš lepšie Vianoce... aj lepší život.






SÁM DOMA 3

réžia: Strihač predošlých dvoch filmov a Pretty Woman

Ešte som nebol natoľko starý, aby ma VHS s týmto titulom obišla, ale bol som dosť starý na to, aby som povedal všetkým v triede, že je to kokotina.
Deťom to rozhodne nepúšťajte, lebo zase uveria, že Kevin bol génius...

SÁM DOMA 4

réžia: Tak s týmto mi nepomôže ani Google

Pustite to svojim ratolestiam jedine v prípade, že nevideli predošlé tri diely. Jediná záruka, že potom sa na ne ani nebudú chcieť pozrieť.

SÁM DOMA 5

réžia: Whisky zo Slobodnej Európy

O tom, že existuje pätorka som nevedel do dnešného dňa a kým som si nepozrel popis, som ani nevedel, že som to raz jedným okom z kuchyne videl hrať v bedni. Pustite to vašej ratolesti jedine, ak je ešte vo veku, že cucá dudel, nič nechápe a hrá sa s Duplom. Ak už sa hrá s Legom, bude to vedieť vypnúť po piatich minútach aj samo...

Po dlhých rokoch televíznej odvykačky vám ako súčasným a budúcim rodičom teda neodporúčam sledovať filmovú klasiku Home Alone s vašimi potomkami. Nechajte ich radšej, nech toho tradičného, neinovatívneho a negeniálneho snehuliaka dostavajú.



M.S.

SLOBODA - VEZMI SI JU K SEBE DOMOV!


     Poďme sa ešte chvíľu hrať na demokraciu, alebo na Ameriku, kde zvíťazil v prezidentských voľbách nafúkaný pajác, ktorého krátko potom prirovnajú k Hitlerovi.
Berme si z nich príklad. Pajácov a celebrít, ktoré sa tlačia do novej generácie podobnej politiky tu máme dosť. Môžme sa hrať aj na rusovfilov, necelých tridsať rokov a niektorí si želajú totalitu späť. To by šlo, nezúfajme, nádej na podobné "vykúpenie" tu je. Stali sme sa slepunkými hviezdami na vlastnom malinkom pódiu, lebo v slobode sa vzdávame všetkého a nevieme sa biť za nič. Ale chceli by sme byť spevákmi, moderátormi, hercami, filmármi, prezidentmi, boháčmi, bojovníkmi a mať nehynúcu slávu, najlepšie zadarmo, nech to ego chvíľu mlčí. Lenže... zdravý úsudok ostal v backstagei akejsi obskúrnej talentovej šou. Talent zastierať a klamať. Talent na pretvárku. Osobný priestor sa stáva to najdôležitejšie v hre. Nikto mi doň nevstúpi a nikoho nepustím von. Moje JA sa stáva merítkom veci. Kolegialita zdochla bez chuti dávať, alebo prijať. Otvorili sa nám hranice, aby sme cez ne nevpustili nikoho, kto je iný a to isté je často-krát s nami, ak sa tu už dusíme a chceme ísť von. Zrazu sme my tí iní, ťažko prijateľní v ďalších "slobodných" krajinách, kde nám môžu slobodne napľuť do tváre. Utekáme odtiaľto s nulou, pokrytecky sa pretvarujeme, ako je to v zahraničí super a lepšie, ale vraciame sa sem napokon s mínusom. A keď padneme inde na papuľu a vrátime sa k materi? Vtedy sa vyhovoríme na nostalgiu. Nevieme komunikovať, sledovať, počúvať, ani konať. Vyberáme si, čo chceme vidieť, ale keby nás niekto iný videl pri tom, na čo sa pozeráme - tak nás vysmeje. Ak nám to niekto ukáže, vysmejeme jeho.
Humanita už funguje len pod záštitou hrubej sily. Každý, kto si dovolí sa zamyslieť je slniečkár, alebo kaviarenský povaľač. Veď áno, každý kto má robotu a musí odvádzať dane, nemá čas sa zamýšľať. Ale má čas na vlastnú pravdu, militantný a nemenný názor, ktorý hlasno vykrikuje, no keď mu okolnosti ukážu opak, mlčí a nájde si druhý extrém.
Bijeme sa do hrude za národ, ktorý nikdy národom poriadne ani nebol. Sme krajina s históriou parazita, pracantov na panskom s ohnutým chrbtom, nad ktorými vždy stál niekto s bičom. Náhle sme si to však rozmysleli a chceli sa stavať na zadné. Keď sa rúcal starý režim, ktorý by padol aj tak, vydupkali sme si takzvanú revolúciu.
Víťazstvo? Môžme študovať, čo chceme. Niekedy po prijatí na pätnásty pokus. A najlepšie sedem rokov externe, potom to splácať ďalších desať. Môžme si kúpiť diplom za fľašu borovičky, ak máme dobré vzťahy so správnymi ľuďmi. Môžme sa zamestnať so školou i bez - v ďalšej podradnej fabrike na peniaze, ktorej obetujeme zdravie. No hlavne pokiaľ máš prax, pokiaľ nie, choď si ju kamsi zohnať. Ale kurva kam, keď ma nikde nechcú a celý život moja rodina nepozná pojem rodinkárstvo? A ty, čo máš 50 rokov, aj prax a zrazu nemáš, kde robiť, alebo ťa už zabíja, to kde si robil doteraz, máš to márne - si starý už aj na povolanie čašníka. Trasieš sa od mizernej výplaty k výplate, aby si sa mohol dívať do výkladov na všetko, čo ti sloboda ponúka, za aké ceny?
Avšak doteraz sa najviac bojíme ľudí. Takých, čo vraj prichádzajú rabovať a znásilňovať, pričom my si svoj štát tvrdo mrdáme do riti už celých dvadsaťsedem rokov a keby sme mali ešte dlhšie prsty, tak z hrubého čreva republiky vykradneme aj posledné zvyšky dávno strávenej večere. Veď sú to sračky, čo sa najlepšie predáva.
Ďakujem tejto slobode za to, že som sa mohol takto krásne vyjadriť, že vyrábam veselé obrázky, ktoré možno raz niekoho naserú natoľko, že skončím vo vyšetrovačke ako Jana Teleki. Alebo mi len niekto skrátka rozbije hubu. Dlhé vlasy som dávno zhodil, nech nedopadnem ako Daniel Tupý. Ďakujem tejto slobode za generáciu predo mnou, čo verila, že heroín je v pohode a dnes je buď pod drnom, dementná, alebo si nepamätá jednu celú dekádu, ale bude ťa o nej učiť. Ďakujem tej generácií predo mnou, že mafia sa stala skutočnosťou aj tu a naučila sa prejsť od primitívnej brutality k erudovaným podvodom. Ďakujem tej generácií predo mnou, čo sa tvári, že nebola v novembri štrngať a zabudla, že chcela niečo iné. Vychovala ma táto generácia, ale z nej dvaja rodičia, vtedy v mojom veku, čo nezamykali dvere, čo nenazerali susedovi cez plot a nezávideli auto na hypotéku. Nerozviedli sa po prvej hádke a ťahajú to spolu doteraz. Ak sa niečo stalo, nepozreli sa na mňa očami súčasného policajta a nepovedali mi - môžeš si za to sám! Svet, ktorý tu je teraz im je v mnohom cudzí. S ich výchovou aj mne. Ďakujem slobode, ktorá nás naučila izolácií. Niekto vďaka tomu spozná samého seba, niekto sa stratí úplne. Vybrať si, že budem horší a sebeckejší, je pre mnohých najjednoduchšie. Ďakujem slobode, že mi ukazuje tvár zhubného egoizmu a bezohľadnosti, aby som zalovil po vlastnej ľudskosti a pýtal sa každé ráno samého seba, či som vôbec ešte človek a čo preto mám robiť, aby som ním v tomto chaose ostal.



M.S.